O tejto téme už Slovo písalo, najmä v období štrajku železničiarov proti rušeniu regionálnych spojov. Dnešná ekonomická kríza však vytvára nový tlak na to, aby sa vláda viac než doteraz sústredila v oblasti dopravy na podporu verejnej dopravy. Podľa šéfa odboru stratégie Jána Kraka patrí medzi hlavné ciele ministerstva dopravy v najbližšom období práve zlepšenie tzv. dopravnej obslužnosti prostredníctvom verejnej osobnej dopravy. Zámerom ministerstva je takto dosiahnuť nižšiu zaťaženosť ciest v mestách a v prímestských oblastiach, ale aj znížiť emisie škodlivých látok do ovzdušia.
Dôvodov na to, aby verejná doprava získala opäť výraznejšiu podporu štátu i samospráv je viac ako dosť. Ak pominieme investície do výstavby nových diaľničných úsekov, tak najviac peňazí, ktoré idú z verejných zdrojov do cestného hospodárstva, si vyžadujú opravy a rozširovanie ciest z dôvodu ich preťaženosti. V diaľkovej doprave sa dá očakávať nárast individuálnej prepravy, lebo podľa štatistík je motorizácia u nás ešte stále na nižšej úrovni, ako na Západe. Ale na krátke trate – po mestách a pri dennom dochádzaní za prácou – ľudia uprednostňujú osobné autá z čisto praktických dôvodov: verejná hromadná doprava je buď drahšia, alebo nekvalitnejšia (vrátane pridlhých intervalov spojov). A s lacnejším benzínom sa to len ľahko nezmení.
Práve preťažené cesty dávajú šancu železnici. Dostať sa do krajského či okresného mesta za prácou by mohlo byť vlakom výrazne jednoduchšie a rýchlejšie už dnes, ale malo by to byť aj finančne výhodnejšie. Zníženie poplatkov za dopravnú cestu by mohlo viesť k zlacneniu vlakov. Ale netreba sa „báť“ ani štedrejších dotácií, stačí si vyrátať, koľko by sme ušetrili, ak by nebolo treba neustále opravovať a najmä rozširovať preťažené cesty. Samozrejme, na takéto riešenie nestačí dobrá vôľa vlády. Kompetencie i financie pre prímestskú dopravu majú v rukách samosprávne kraje, s plánovaním mestských spojov by mohli pomôcť miestne samosprávy. Aby sa nestalo, že to, čo človek získa vlakom na ceste do mesta, stratí čakaním na autobus zo stanice.
Podpora kombinovanej verejnej dopravy vedie k nemalým úsporám – verejných financií, času cestujúcich, životného prostredia. A vytvára udržateľné pracovné miesta. To nie je teória, ale praktické skúsenosti nejednej (nielen európskej) krajiny. Nič nemožno zmeniť zo dňa na deň, ale je najvyšší čas, aby sme s tým aspoň krok po kroku začali.
Autor je ekonomický novinár
