Čo je riadne a čo mimoriadne? Keď som uvažoval o tejto kategórii v oblasti právnickej kultúry, ako prvé mi napadlo postavenie všeobecných súdov, alebo ináč povedané, riadnych, akými sú okresné, krajské súdy a Najvyšší súd SR. A súdy mimoriadne, ku ktorým možno zaradiť dnes toľko pretriasaný súd špeciálny.
Slovensko má svoju historickú skúsenosť s mimoriadnym súdnictvom. Hneď po druhej svetovej vojne bola zriadená sústava miestnych ľudových súdov a Národného súdu v Bratislave, pred ktorým prebehli aj procesy s Tisom, Tukom, Ďurčanským, Machom a ďalšími predstaviteľmi exponovanými počas druhej svetovej vojny. Neskôr v roku 1948 bol zriadený Štátny súd, na ochranu ľudovodemokratickej republiky, neslávne zapísaný v histórii súdnictva rozsudkami, ktorým chýbala právna logika i spravodlivosť. Už z tohto krátkeho pohľadu do našej povojnovej histórie je zrejmé, že mimoriadne súdy, akým je aj náš súčasný špeciálny súd, sú súdy nielen mimoriadne, ale aj pre svoj účel – akým bolo napríklad po vojne vysporiadanie sa s vojnovými zločinmi a kolaborantstvom – aj súdmi, ktoré majú svoju časovú ohraničenosť. Teda je to dočasná inštitúcia.
Mimoriadny špeciálny súd
Vzhľadom na doslova zložitú situáciu v kriminalite vytvoril parlament v roku 2003 tzv. špeciálny súd, ktorý sa zameriava na osobitnú agendu zameranú v trestnom práve na ochranu pred korupciou a organizovaným zločinom. Povedzme si, že už tento prvý krok oficiálne znamenal vyslovenie nedôvery sudcom i senátom, ktoré sa zaoberali trestným súdnictvom. Lebo ak by mali dôveru, nebol by dôvod zriaďovať vlastne nové súdy, tzv. špeciálne, ktoré sa vymykajú zo zostavy existujúcej justičnej sústavy. V čase vzniku špeciálneho súdu sa ozývali nesmelé i otvorené hlasy o opodstatnenosti tohto riešenia, ktoré s odstupom piatich – šiestich rokov ustavične silnejú. Bol to krok šťastný, potrebný, či zbytočný? Predovšetkým treba povedať, že slovenský zákonodarný orgán neohraničil trvanie špeciálneho, teda svojím spôsobom mimoriadneho súdu len na určité obdobie, ako to býva pri takomto type súdu charakteristické.
Aj ľudové súdy, Národný súd a Štátny súd mali ohraničené trvanie a pôsobenie. Boj s korupciou je však svojím spôsobom večný, tak ako s prevažnou väčšinou trestnej alebo protispoločenskej činnosti. Už od najstaršieho známeho Chamurapiho zákonníka každá spoločnosť bojovala a bojuje proti týmto škodlivým javom. Aj pred zriadením špeciálneho súdu sa ako nebezpečná činnosť postihovala korupcia a rôzne formy úplatkárstva. Ak by však boli autori zákona navrhli časový limit pôsobenia špeciálneho súdu, boli by sami spochybnili opodstatnenosť svojho projektu. Lebo proti tejto trestnej činnosti treba bojovať stále a všetkými inštitúciami (polícia, prokurátori, súdy), a nielen vo vymedzenom období. Špeciálny súd teda pôsobí ako súd mimoriadny, ktorý nemá znak dočasnosti, a teda mimoriadnosti.
Špeciálny súd ako fraška
Existujú však aj ďalšie systémové výhrady, ktoré existenciu špeciálneho súdnictva spochybňujú. Poďme po poriadku. Bol nevyhnutný takýto typ súdu, ktorý je pri svojom rozhodovaní viazaný rovnakým trestným zákonodarstvom ako ostatné súdy. Je nesporné a všetci chápeme, že treba bojovať proti korupcii ako proti osobitne nebezpečnému javu. Ale aké paradoxné situácie zákon o špeciálnom súde priniesol? Stáva sa, že 500-korunový (zhruba 16,5 eura) úplatok alebo „pozornosť“ v podobe prepravky zeleniny či niekoľkých fliaš vína za prestup musí riešiť špeciálny súd. Ale je nepochopiteľné, keď všeobecný, teda nie špeciálny súd, napríklad v Prešove koná a súdi historicky azda najzávažnejší prípad obžalovanej osoby z niekoľkonásobných vrážd a špeciálny súd medzitým prerokúva v istom zmysle banálny úplatok za osobitných opatrení, v špeciálnych budovách, v osobitných zariadeniach, za nezvyčajnej ochrany a materiálnych výhod pre sudcov. Aj nedávno rezonovali dva kriminálne prípady, určite osobitne náročné na rozhodovanie a posúdenie, ktoré otriasli verejnosťou. Podľa agentúrnej správy majú slovenské súdy pre podsvetie jasný odkaz – doživotie za mrežami. Krajský súd v Bratislave potrestal údajného šéfa ukrajinsko-slovenskej mafiánskej skupiny V. J. a jeho troch komplicov doživotným väzením. To rozhodoval všeobecný súd. A tá istá agentúra vydala v tých istých dňoch správu, že Špeciálny súd v Pezinku odsúdil v prísne strážených podmienkach B. A. a R. P. za obdobné závažné delikty taktiež na doživotie. Tento paradoxný stav nastoľuje otázku: prečo je rozdielne postavenie súdov (na jednej strane špeciálneho a na druhej všeobecných), keď všeobecné trestné súdy prerokúvajú často závažnejšie a ťažšie prípady ako súdy špeciálne. Patrí sem aj otázka, ktorá vyvoláva zlú krv v justícii: prečo majú sudcovia špeciálneho súdu osobitné výsady, ochranu a postavenie a niekoľkonásobne vyššie platy, kým sudcovia všeobecných súdov takéto zákonné výhody nemajú, hoci často robia náročnejšiu robotu. V právnickej aj širšej verejnosti stále naliehavejšie rezonuje otázka: má takáto úprava svoje opodstatnenie? Je to tak správne?
Spochybnená nezávislosť sudcov
Práve vytvorením špeciálneho súdu vznikli v oblasti trestného práva vlastne dve kategórie obžalovaných. Jedna, ktorú bude prísne posudzovať špeciálny súd, druhá, ktorú bude prísne posudzovať všeobecný súd. Takáto úprava však porušuje princíp rovnosti občana pred súdom aj princíp zákonného sudcu. Hoci všetci sudcovia majú rovnakú zodpovednosť, rovnaké odborné predpoklady a rovnako prisahali, že budú dodržiavať ústavu a zákony, vznikli aj dve kategórie sudcov. A to sa vymyká logike aj prijateľnosti.
Závažnou otázkou tohto systému je nezávislosť sudcov špeciálneho súdu. Problém spočíva v tom, že sudcovia špeciálneho súdnictva potrebujú na výkon činnosti bezpečnostnú previerku Národného bezpečnostného úradu, kým ostatní sudcovia nie. Možno povedať, že o tom, či sudca spĺňa podmienku pracovať na špeciálnom súde a o tom, či sudca špeciálneho odvolacieho senátu môže vo svojej funkcii zotrvať, v podstate rozhoduje Národný bezpečnostný úrad. Takáto úprava vážne spochybňuje nezávislosť sudcov špeciálneho súdu, pretože nevylučuje účelové zásahy do previerok sudcov na špeciálny súd a do zloženia ich senátov. Nevylučuje ani určitú „ústretovosť“ špeciálneho súdu k rôznym tlakom.
Všetkým občanom by mal na tieto otázky odpovedať Ústavný súd, ktorý o týchto otázkach rozhoduje. Možno teda povedať, že niečo mimoriadne nemusí byť aj vždy riadne.
Medzititulky Slovo