Opäť si posedel niekdajší vodca Slovenskej pospolitosti – Národnej strany Marián Kotleba niekoľko hodín na policajnej stanici. Bývalý učiteľ na gymnáziu v Banskej Bystrici, po protestoch verejnosti neskôr preložený do funkcie správcu školskej počítačovej siete, má, samozrejme, naďalej možnosť ovplyvňovať mladú generáciu priamo vo výchovnom procese.
V sobotu podvečer 14. marca ho spolu s ďalšími desiatimi najagilnejšími zaistenými provokatérmi policajti prepustili. U Kotlebu to však bude mať dozvuky. O čo sa zase zaslúžil? Svoj prejav na Hodžovom námestí pri príležitosti 70. výročia vyhlásenia fašizujúceho slovenského štátu zakončil slovami: ,,Vyskúšajme si teraz demokraciu v praxi: Na stráž!“ Zo štyroch stovák neoľudákov, ktorí sa tu zišli z rozličných kútov Slovenska, mu mnohí odpovedali údajne tradičným slovenským pozdravom. A viacerí pritom nezabudli ani patričným spôsobom zdvihnúť pravicu. Že by sa práve tak zdravili bačovia, keď sa po sezóne stretali v krčme?
Trestný čin pred sídlom prezidenta
Po spočiatku nudnom mítingu udalosti nabrali spád. Starosta miestnej časti Bratislava-Staré Mesto Andrej Petrek sa po Kotlebových výzvach na hailovanie pozrel na vedľa stojaceho policajného viceprezidenta Stanislava Jankoviča. Ten stručne skonštatoval: ,,Skončili…“ Propagovaním fašistického pozdravu totiž došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd. Petrek vyhlásil verejné zhromaždenie za ukončené, skupina policajtov vyviedla Kotlebu z davu a za skandovania demonštrantov ,,Policajný štát!“ ho naložila do auta.
Usporiadatelia nemienili brať vážne úradné výzvy. V mítingu pokračovali, snažili sa v prítomných vyvolávať ťažko kontrolovateľné vášne. To už nastúpila jazdecká polícia a ťažkoodenci, ktorí pomerne rýchlo vytlačili masu ľudí z priestoru pred Prezidentským palácom. Neofašisti sa rozptýlili do okolitých ulíc. Väčšina tiahla za asistencie polície Panenskou ulicou okolo redakcie Slova.
Kdesi zmizlo aj asi štvorročné dievčatko, ktorému ešte pred mítingom dal otec do rúk slovenskú vlajočku s reklamným nápisom známej zahraničnej firmy. Popritom, ako ju nakrúcal na mobil, hovoril: ,,Mávaj ňou, moja, mávaj. A volaj: Nech žije slovenský štát! Nech žije slovenský štát! Babka aj mamka budú na teba hrdé.“
Po policajnom zákroku ostalo na Hodžovom námestí iba niekoľko starcov. Svorne frflali, že v akom teroristickom režime musia žiť. O týždeň určite nepôjdu voliť. Veď ani jeden z kandidátov nespĺňa morálne hodnoty dosiaľ jediného naozajstného slovenského prezidenta – doktora Tisa.
Čo sú to za zákony?
Magister Kotleba už dva roky nie je oficiálnym náčelníkom Slovenskej pospolitosti, ktorá si 10. marca 2007 zvolila nového vodcu Ivana Sýkoru. Aj v Bratislave sa však ukázalo, že skutočným führerom ostal Kotleba, ktorému Sýkora na námestí len poslušne pritakával.
Mimochodom, ako je to s našou legislatívou, keď ich stranu pred troma rokmi (vlani 13. novembra aj občianske združenie) súd postavil mimo zákon, ale 18. januára 2009 na sneme v Nitre opäť obnovila svoju činnosť? A teraz pod svojimi zástavami znovu organizuje priamo pred sídlom hlavy štátu verejné zhromaždenie, dokonca so zahraničnou účasťou!
Staré Mesto oznámenie nastrčenej osoby o tomto podujatí akceptovalo, hoci pospolitosť dopredu oznamovala, že ide o jej akciu. Ešte dobre, že pozvaní hostia zo susedných štátov dobre nerozumeli slovám Kotlebovho predrečníka o tom, ako vraj Česi zdierali Slovensko a Maďari ho aj s Poliakmi chceli v roku 1939 roztrhať. Mohla z toho byť medzinárodná kuca-paca.
Kým Sýkora sa vo svojej reči venoval vnukovsky podanej histórii, Kotleba išiel rovno do súčasnosti. Na paškál si zobral okrem Európskej únie najmä ,,prehnitú vládu“ premiéra Roberta Fica, ministra vnútra Roberta Kaliňáka a jeho zle vyzbrojenú políciu. A k vyvraždeniu 72-tisíc slovenských Židov, nezabudol cynicky pripomenúť: „My sme národnosti slovenskej, nie židovskej, preto nás táto otázka nezaujíma.“
Zbratanie nacionalistov
Skupinky ,,nacionalistov“ – ako ich nežne označovali v televíznych spravodajstvách – sa rozpŕchli po meste, ale podvečer sa zase zišli – na Martinskom cintoríne pri symbolickom hrobe Jozefa Tisa. Tam sa už zhromaždenie pod transparentom s nápisom Za Boha život, za národ slobodu a viacero slovenských i gardistických zástav zaobišlo bez incidentov. Pravda, ak sa za ne nepovažuje velebenie vojnového slovenského štátu a jeho prezidenta.
Jediná z oficiálnych inštitúcií, ktorá protestovala proti zákroku policajtov, bola Matica slovenská. A to ústami svojho tajomníka Petra Mulíka. Mimochodom, ten bol počas tretej Mečiarovej vlády riaditeľom cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR.
,,Nazdávame sa,“ uviedol pre TASR, ,,že nie je v súlade s demokratickým zriadením Slovenskej republiky, aby sa v situácii, keď si aktivisti hoci aj z extrémistických pozícií pripomínajú a oslavujú slovenskú štátnosť, použila takýmto drastickým spôsobom brachiálna moc štátu.“ Podľa Mulíka to súvisí s nedostatočným historickým vedomím celej spoločnosti. Pritom negativistické postoje k 14. marcu šestnásť rokov po vzniku súčasnej slovenskej štátnosti sú anachronizmom!
Sú aj iní Slováci. Koľko ich je?
V hlavnom meste sa v sobotu zišli aj odporcovia podobných názorov. Tentoraz to mala plne v rukách iniciatíva mladých Bratislavčania, povedzme nie neonacistom! Na neďalekom Námestí SNP sa však zišlo iba niekoľko desiatok ľudí. Novinárov a moniturujúcich policajtov vrátane ich prezidenta Jána Packu oblečeného nezvyčajne v civilných šatách bolo o čosi viac. Na zhromaždení prehovoril vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár. Okrem iného zdôraznil, že „keď neonacisti pochodujú ulicami, nie je to história, sme v horúcej prítomnosti“. Na margo ospevovateľov ľudáckeho režimu povedal, že to nebola „taká doba“, ale vôľa predstaviteľov vojnového štátu páchať zločiny proti ľudskosti.
Aktivisti chceli zatarasiť Poštovú ulicu, kadiaľ mali pôvodne prechádzať pravicoví extrémisti z Hodžovho námestia. Napokon sa ukázalo, že to nebude potrebné. Bodaj by si súčasný šéf rezortu vnútra alebo jeho podriadení zobrali k srdcu slová z transparentu, ktorý držali mladí antifašisti v rukách: ,,Minister Kaliňák, nesľubujte, konajte!“
Autor je publicista
