Republiková etická komisia (REK) Strany maďarskej koalície (SMK) by sa mala opätovne zaoberať uznesením k prípadu poslanca Zsolta Simona, ktorý viackrát verejne kritizoval spôsob, akým Pál Csáky vedie stranu a vyzval ho na odchod z predsedníckej stoličky. Komisia ešte začiatkom februára dospela k záveru, že Simon nekonal v súlade so základnými dokumentmi strany a na jeden rok mu obmedzila výkon členských práv. Ukázalo sa však, že niektoré časti jej rozhodnutia neboli v súlade so stanovami strany, a tak predsedníctvo SMK rozhodlo, že sa má Pál Csáky na ňu obrátiť ešte raz.
Spor medzi Pálom Csákym a poslancom Zsoltom Simonom sa ťahá už dlho. Ešte predvlani Csáky vyčítal Simonovi, že do strany vstúpil len pre výhody a vlastné obohatenie. „Zsolt Simon patrí k tým členom SMK, ktorí sú podnikatelia a do strany prišli, aby niečo získali. V strane má veľmi zlé meno,“ vyhlásil predseda SMK začiatkom novembra 2007. Naopak, podľa Simona je evidentné, že v strane nie je demokracia, existuje iba názor, ktorý vysloví predseda, nanajvýš strategický podpredseda Miklós Duray a ostatní sa len mlčky prizerajú.
Poslanec bez práv
Spor sa vyostril po tom, čo SMK – na rozdiel od zvyšku opozície – hlasovala za Lisabonskú zmluvu. P. Csáky vraj za to žiadal od vlády miliónovú dotáciu pre vydavateľstvo Madách-Posonium, ktoré vydalo aj jeho knihu. Simon preto verejne vyzval Csákyho, aby odstúpil z funkcie predsedu. Vnútrostranícke spory sa zákonite odrazili aj v poklese voličských preferencií. Strana klesla zo zisku 12 percent hlasov v parlamentných voľbách v roku 2006 na 8-percentné preferencie vo februári 2009 (podľa ÚVVM pri ŠÚ SR). A tak vedenie SMK ešte vlani doplnilo organizačný poriadok strany o ustanovenie, že členovia nemôžu na verejnosti kritizovať svojho predsedu za to, čo hovorí v mene strany. P. Csáky sa pritom viackrát chválil, že po jeho nástupe do funkcie šéfa sa „strana stala otvorenejšou a demokratickejšou“.
„Náhubkové“ opatrenie však svedčí skôr o opaku. Líder SMK sa asi bojí, aby mu spor s jeho oponentom neprerástol za hlavu. Samotný Simon už viackrát upozorňoval na porušovanie stanov. Poukázal napríklad na to, že hoci sa v nich hovorí o prítomnosti dotknutého člena na rokovaní komisie, jeho nikto na zasadanie, na ktorom vyniesla verdikt, nepozval. „Odvolávajú sa na to, že som porušil vnútorné pravidlá strany, ktoré sú nad rámec stanov. Problém je, že keď som začiatkom minulého roka vyslovil isté názory, vtedy ešte vnútorné pravidlá prijaté neboli“, zdôraznil Simon vo februári. Obmedzený výkon členských práv počas roka pre neho znamená, že nemôže hlasovať, voliť, podávať návrhy, vystupovať v diskusiách, navrhovať členov a kandidovať do orgánov strany a iných verejných funkcií. Tiež sa nebude zúčastňovať na tvorbe a realizácii všeobecných a odborných programových dokumentov a nebude informovaný o uzneseniach orgánov strany.
Z jeho práv mu ostala iba možnosť zúčastňovať sa na rokovaní orgánov SMK, ktoré prerokúvajú záležitosti súvisiace s jeho osobou a možnosť požiadať o pozastavenie členstva. Na základe uznesenia komisie by však nemohol vystupovať ani v NR SR ako poslanec za SMK, keďže obmedzenia sa týkajú aj realizácie programových dokumentov strany. „A tie sa realizujú tiež v parlamente prostredníctvom poslaneckej frakcie, takže to do istej miery vnímam ako problém,“ poznamenal Zs. Simon. Navyše, keby počas dvoch rokov porušil nejakým spôsobom stanovy SMK, znamenalo by to pre neho automatické vylúčenie zo strany.
Rozhodne možno až súd
Predseda Republikovej rady SMK Iván Farkas potvrdil, že niektoré časti rozhodnutia etickej komisie neboli v súlade so stanovami. Bližšie to však nešpecifikoval, keďže ako povedal, on nebol účastníkom predmetného konania. Hovorkyňa strany Eva Dunajská sa vyjadrila, že rozhodnutie REK nie je v žiadnom prípade v rozpore so stanovami, iba obsahuje v dvoch bodoch technické nezrovnalosti, takže ide o konečný verdikt, proti ktorému sa nedá odvolať.
Protirečenia, vzájomné obvinenia, či prekrúcanie faktov sú v činnosti SMK, zdá sa, bežnou praxou. Simon má síce proti rozhodnutiu REK pripravené odvolanie, ale chce počkať na najnovší vývoj udalostí. Keď dostal oficiálne rozhodnutie komisie, z 13 prítomných členov okresného predsedníctva v Rimavskej Sobote, ktorému predsedá, mu 11 vyjadrilo podporu, jeden bol proti, on sám sa hlasovania zdržal. Hlasovať o dôvere bude 25. apríla aj okresná konferencia, ba i banskobystrické krajské orgány, keďže Simon je aj krajským šéfom. Či sa napokon obráti aj na súd, je ešte otázne. Zákon o politických stranách však každému členovi umožňuje, aby sa proti rozhodnutiu, ktoré považuje za nezákonné a odporujúce stanovám, odvolal k súdu. Vedenie strany o tom mlčí.
A tak ani nevieme, či sa obáva rozkolu v strane, alebo je to ďalšia hra P. Csákyho, aby si posilnil pozíciu. Tá bola po jeho vyjadreniach o maďarskej autonómii na Slovensku, či tzv. Benešových dekrétoch, dosť naštrbená. Bez ohľadu na výsledok je však táto kauza jasným dôkazom o skutočných pomeroch v SMK, ktorá z úcty k menšinám rada „školí“ vládnu koalíciu.
Autor je publicista
