Súčasná vláda vraj zrušila pravidlá poskytovania investičnej pomoci a o tom, ktorý investičný zámer podporí, rozhoduje selektívne. Vyhlásil to na zasadnutí Výboru Národnej rady SR pre hospodársku politiku poslanec opozičnej SDKÚ-DS Stanislav Janiš v súvislosti s rozpravou o novele zákona o investičnej pomoci. „Našli ste na stole pravidlá. Vychádzali z toho, aby sa podporovali regióny s vysokou nezamestnanosťou a firmy prinášajúce vysokú pridanú hodnotu a vy ste ich zrušili,“ obvinil poslanec Janiš vládnu koalíciu.
Takéto vyhlásenie je však zavádzaním a obchádzaním faktov. Predošlá vláda totiž nebola schopná včas prijať novú verziu zákona, ktorého platnosť sa skončila ešte v decembri 2006.
Podpora svojim Až súčasný vládny kabinet začal hneď po predčasných parlamentných voľbách pracovať na tom, aby zrovnoprávnil domácich a zahraničných investorov a motivoval ich, aby investovali v zaostalejších regiónoch Slovenska a do projektov s vyššou pridanou hodnotou. Národná rada SR tak už koncom októbra 2007 mohla schváliť nový zákon o investičnej pomoci, ktorý výrazným spôsobom diferencoval podporu štátu vo vzťahu k regiónom so zaostávajúcou ekonomikou. Jednou z kľúčových zásad transparentných pravidiel tejto právnej normy, ktorá vstúpila do platnosti začiatkom roka 2008, bol princíp, že v regiónoch, kde je nezamestnanosť o 50 percent vyššia, ako je slovenský priemer, mohli investori čerpať štátnu podporu už pri projektoch od 100 miliónov korún. V regiónoch s nezamestnanosťou o 25 percent vyššou bola táto možnosť pri projektoch od 200 miliónov korún a pri priemernej nezamestnanosti na projekty od 400 miliónov. To znamenalo, že na juh a východ Slovenska mohlo putovať viac financií či už do sféry priemyselnej výroby, technologických centier, centier strategických služieb, alebo cestovného ruchu.
Opozícia tento zámer kritizovala, lebo zákon je vraj mäkší ako predošlý, a to najmä tým, že rozširoval okruh podporovaných oblastí z moderných technológií a poznatkovej ekonomiky na celý priemysel. Tvrdila tiež, že nové pravidlá umožnili vláde svojvoľne určovať lokality a zneužívať investičné stimuly a štátne financie na pomoc spriazneným podnikateľom. Politici v opozičnom tričku zrejme vychádzali z vlastných skúseností a z čias, keď boli pri vládnom kormidle. Stačí spomenúť napríklad to, ako rozdeľovali pomoc jednotlivým regiónom zo štrukturálnych fondov EÚ v skrátenom programovacom období rokov 2004 – 2006. Podporu viac ako 150 miliónov korún na financovanie projektov získali vtedy okresy Dunajská Streda s podpriemernou mierou nezamestnanosti, Komárno a Šaľa s nezamestnanosťou na úrovni priemeru, ale v okrese Košice či Žarnovica, kde je mimoriadne vysoká nezamestnanosť, nebol podporený ani jeden projekt. K obdobným výsledkom sa dopracujeme, aj keď sa preskúmame prerozdeľovanie týchto financií podľa počtu obyvateľov. Najväčší objem financií putoval opäť do okresov Dunajská Streda a Šaľa, ani jeden z okresov Banskobystrického, Košického a Prešovského kraja, teda oblastí s oveľa vyšším počtom obyvateľov, sa medzi podporenými nenachádza. Súčasťou pravicovej vlády bola v tom čase Strana maďarskej koalície, a je teda nad slnko jasné, čo asi pri prerozdeľovaní financií, určených na podporu zaostalých regiónov, zohrávalo hlavnú úlohu.
Krajina bez investičného rizika Tí istí politici dnes hovoria, že vláda pri poskytovaní investičných stimulov nepostupuje transparentne. Minister hospodárstva SR Ľubomír Jahnátek v reakcii na takéto tvrdenie pripomenul, že mapu, na základe ktorej sa rozdeľovala investičná pomoc, nezrušila súčasná vláda, ale Európska únia. Tá rozdelila Slovensko na tri kraje, terajší vládny kabinet zmenil rozdelenie na jednotlivé okresy Slovenska, aby delenie „zjemnil“. Novelizovať zákon o investičnej pomoci, ktorý by mal platiť do 31. decembra 2010, si vyžiadala súčasná svetová finančná a hospodárska kríza a snaha vlády pritiahnuť na Slovensko ďalších investorov. Na tento účel chce uvoľniť dodatočné prostriedky z verejných zdrojov vo výške 36,513 miliónov eur. Do slovenského právneho poriadku sa novelou zavedie európska legislatíva, vytvorí sa priestor i pre stredných a malých podnikateľov, a tým aj na nové pracovné miesta. Úsilie vlády minimalizovať negatívne dopady krízy na Slovensku neušlo ani pozornosti OECD, ktorá nedávno hodnotila 32 krajín z hľadiska miery rizika splácania štátnych dlhov. Slovensko bolo jedinou krajinou, ktorej OECD zlepšila rating. Získalo takzvanú nulu, čo znamená, že sme už vypadli zo skupiny, ktorá sa hodnotí z hľadiska rizika.
A to by mohlo byť motivujúcim aj pre opozičných politikov. V čase globálnej finančnej a hospodárskej krízy, by sa skôr mali venovať konštruktívnej politike v prospech všetkých občanov Slovenska. Je to jediná cesta, ako si opozícia, ktorú väčšina ľudí vníma veľmi kriticky, môže zlepšiť, už aj tak dosť pošramotenú povesť.
Autor je publicista
