Ad: Kolektívna samovražda (Alena Behúnová) Slovo 15-16/2009 V minulosti po každých voľbách, či už prezidentských alebo parlamentných, zainteresovaní podrobne rozoberali, koľko riadkov napísal o tom ktorom politikovi ten a ten denník, koľko minút a sekúnd bol na obrazovke člen jednej, druhej alebo tretej strany. No teraz všetci nezávislí, spravodliví a samozrejme slušní analytici na hodnotenie akosi zabudli. Okrem predsedníčky Slovenského syndikátu novinárov ešte Eduard Chmelár sa trochu nesmelo vyjadril v Slovenskom rozhlase, že v médiách nebolo všetko O.K.. Pred voľbami v roku 2002, keď sa dostalo na scénu ANO, kritizovali Pavla Ruska, že Markíza je jednostranná, že je hlásnou trúbou jeho strany, ostatné subjekty dostávajú len minimálny priestor na prezentáciu. Peter Schutz, vtedy ako redaktor TV Global, sa doňho ostro obul, aké je to nespravodlivé, že ostatné strany nemajú za sebou žiadnu televíziu. A čuduj sa svete, tomu istému žurnalistovi, teraz redaktorovi SME, vôbec neprekáža, že jeden kandidát dostal menej priestoru ako druhý, jednému vyčítali prehrešky spred 14 či15 rokov, no pri prešľapoch toho druhého, vlastne druhej, trpeli stratou pamäti. Akurát sem-tam jej pripomenuli, že nielen HZDS malo nečisté praktiky, ale aj strana, ktorej je podpredsedníčkou. Katarína Ad: Iveta Radičová – mesiáš pravice (?) (Pavol Podhorský) Slovo 15-16/2009 Na tejto veľmi pútavo napísanej analýze mi prekáža očakávanie, že výroky akéhokoľvek kandidáta treba analyzovať a brať vážne. Kandidáti hovoria to, čo majú, aby boli zvolení. Muž, ktorý sa submisívne zamiluje a začne sa rozvádzať, tiež bude rozprávať o tom, ako ho manželka nikdy nechápala, a vo chvíli, keď začneme tieto výroky analyzovať, už hráme jeho hru, aj ak mu protirečíme. Čakať od politikov pravdivé vyjadrenia je ako veriť reklamám. Napokon, oboje prýšti z jedného prameňa. Peter Dolina Ad: Zabudnime na ekonomický rast, ide o prežitie! (Ľuboš Blaha) Slovo 15-16/2009 Časť európskej a severoamerickej spoločnosti je postihnutá až patologickou chamtivosťou. A zvyšná časť, namiesto toho, aby ich poslala na psychiatrické liečenie, si o nich dala médiami vnútiť obraz ako o elite národa, šikovných podnikateľoch a pod. Devastáciu miest a prírody táto „elita“ ospravedlňuje tým, že treba zabezpečiť zamestnanosť, že to prispeje k rastu blahobytu a aj HDP. No pre svoje zisky zvyšok ľudí okráda o kvalitné životné prostredie, ničí centrá miest, zahusťovaním sídlisk znižuje kvalitu nášho bývania, a tým všetkým aj našu životnú úroveň. Notorické klišé o mandarínkach bez čakania neberiem. Kvalita života, a najmä medziľudských vzťahov, klesá. Len nám ešte nedošlo, že veľkosť konzumu nie je ukazovateľom kvality života. Elena
