Hlad a podvýživu si podvedome spájame s „rozvojovými“ krajinami. Kniha Sashu Abramského „Breadline USA“, ktorá vyšla nedávno v USA, však ukazuje, že nedostatok jedla a zlá výživa sú aj každodennou realitou miliónov obyvateľov „najmocnejšej krajiny sveta“. A je varovaním aj pre európske krajiny.
Autor skúma život skupiny tých, čo síce pracujú, niekedy aj v dvoch zamestnaniach, no nedokážu si zarobiť dosť na to, aby zabezpečili sebe a svojim rodinám slušný život. Či už ide o sezónnych robotníkov v poľnohospodárstve, zle platených zamestnancov služieb, či manuálnych robotníkov, Abramského znepokojivá mozaika predstavuje životné osudy ľudí, ktorí nielenže nemôžu pomýšľať na „luxusný“ život strednej triedy – nedokážu si dokonca zarobiť dosť ani na to, aby riadne uživili svoje rodiny. Ich strava je monotónna a výživovo nedostatočná. Zriedka si môžu dovoliť mlieko, vajcia, mäso je luxusnou delikatesou.
Hlavnou príčinou je kombinácia stagnujúcich reálnych miezd a zvyšovania cien potravín. V rokoch 2000 až 2008 narástli ceny ropy štvornásobne, čo spolu s inými faktormi prispelo k výraznému zdraženiu potravín. Reálne mzdy najnižších príjmových skupín však prakticky stagnovali. Hoci v súčasnosti ceny ropy v dôsledku hospodárskej krízy opäť klesli, mnohí z týchto chudobných stratili prácu, teda aj príjmy, a tak sa ich situácia nezlepšila, skôr naopak. Ich osud popiera neoliberálny mýtus o „zlých chudobných“, ktorí si zapríčiňujú svoje postavenie svojou lenivosťou či neprispôsobivosťou. Títo ľudia pracujú často aj viac ako 12 hodín denne a za prácou dochádzajú dlhé vzdialenosti. Sú medzi nimi ilegálni prisťahovalci, ale aj americkí občania, ktorým systém nedovolil uspieť.
Pri písaní knihy sa Abramsky pokúsil skúsiť na vlastnej koži život chudobného pracujúceho. Takmer dva mesiace jedol iba to, čo by si mohol dovoliť kúpiť za plat zamestnanca na nízkopríjmovom mieste. Popisuje to ako najhoršie a najfrustrujúcejšie týždne svojho života – snahu vyžiť z rozpočtu, z ktorého si jednoducho nemôže dovoliť ísť spať sýty, a neodísť ráno do práce o hlade.
Kniha popisuje situáciu v USA, môže však byť varovaním aj pre Európu. Hoci sociálne systémy v európskych krajinách v mnohých prípadoch zachraňujú ľudí pred prepadom do takejto chudoby, všade existuje veľká skupina ľudí, ktorá je z „normálneho života“ vylúčená, a ktorú sociálna sieť nezachytáva: imigranti, ľudia zo sociálne vylúčených komunít, s nízkou kvalifikáciou, dlhodobo nezamestnaní… Pre nich môže byť „chlieb každodenný“ nedosiahnuteľným luxusom.
