Islandský parlament v polovici júla počtom hlasov 33 ku 28 schválil otvorenie prístupových rokovaní do Európskej únie. V krajine, kde ešte pred niekoľkými rokmi väčšina obyvateľov odmietala o spoločnej európskej budúcnosti čo i len počuť, je to obrat o 180 stupňov. Islandský veľvyslanec pri EÚ a viacerí iní odborníci predpovedajú, že dovŕšenie rokovaní je otázkou 12 až 18 mesiacov po podaní prihlášky. Na konci cesty však stojí referendum. A to môže predstavovať problém.
A je to tu! Finančná a hospodárska kríza prinútila prvý z tradičných euroskeptických štátov podať prihlášku do Európskej únie. Islanďania, vždy hrdí na svoju samostatnosť a nezávislosť na iných národoch, zrazu hľadajú záchranu v kontinentálnej Európe. Krach bankového systému, znehodnotenie meny, verejný dlh presahujúci sto percent hrubého domáceho produktu a rýchlo rastúca nezamestnanosť prinútili politikov zdvihnúť na stole dlho ležiacu integračnú kartu.
Honba za eurom
Nie je žiadnym tajomstvom, že hlavný motív v pozadí islandskej prihlášky do EÚ je čo najskoršie prijatie eura. Islandská koruna stratila od prepuknutia krízy 85 percent referenčnej hodnoty voči euru a občania tak prišli o veľkú časť svojich úspor. Krach islandského bankového systému možno pripísať na vrub nízkej regulácii, ktorá vyústila do rozmachu hedgových fondov až do veľkosti niekoľkonásobne prekračujúcej hrubý domáci produkt krajiny. Akonáhle prišlo k prvým problémom, investori zbalili svoje peniaze a vedomí si faktu, že islandská centrálna banka nemá dostatok finančných prostriedkov na záchranu systému, odišli. Vstup do eurozóny by podobnému scenáru predišiel.
Existuje preto reálna šanca, že Island požiada o výnimku spod Maastrichtskej zmluvy, ktorá by umožňovala prijatie eura okamžite po vstupe do únie, bez nutnosti zotrvať dva roky v európskom kurzovom mechanizme ERM-II. Dá sa predpokladať, že európske inštitúcie budú podobnú žiadosť dôkladne zvažovať. Na jednej strane by išlo o precedens, na strane druhej nemôže rozšírenie eurozóny o 300-tisícovú krajinu spôsobiť Európskej centrálnej banke žiadny problém. Navyše, Európska únia chce – aj keď naoko vystupujú jej predstavitelia relatívne zdržanlivo – privítať Island vo svojich radoch všetkými desiatimi. Udelenie výnimky z maastrichtských kritérií preto bude iba malý ústupok na ceste k islandskému rybnému bohatstvu.
Nie je ryba ako ryba Už celé desaťročia je najfrekventovanejším argumentom euroskeptikov proti vstupu Islandu do Európskej únie strata výsadných rybolovných práv v ostrovných vodách. Rybolovný priemysel je pýchou Islandu pre jeho ekonomický význam ako aj pre kvalitný environmentálny manažment. Na rozdiel od morí spravovaných spoločnou rybolovnou politikou Európskej únie islandské vody nikdy nemali problém s nadmerným výlovom a rapídnym poklesom stavu rýb. Prísna regulácia zakazuje hĺbkový lov v približne devätnásťkilometrovom pobrežnom pásme. Okrem toho disponujú regulátori právom uzavrieť ľubovoľnú oblasť na dva a viac týždňov, ak považujú výlov v nej za nadmerný. V Európskej únii podobné pravidlá chýbajú a aj samotná Európska komisia interne označuje spoločnú rybolovnú politiku za neúspech.
Islandské lode majú výhradné práva na lov rýb v 320 kilometrov merajúcom hospodárskom pásme okolo pobrežia a až donedávna bolo obtiažne čo i len si predstaviť dobrovoľné vzdanie sa tejto výsady. Samozrejme, presné pravidlá rybolovnej politiky budú predmetom prístupových rokovaní. Nedá sa ale predpokladať, že by sa niektoré krajiny EÚ uspokojili s kompromisným riešením. Zdá sa preto, že otvorenie islandských vôd bude podmienkou vstupu. Európske moria majú čím ďalej tým menej rýb a prijatie Islandu do únie tak predstavuje šancu na zlepšenie situácie rybolovného priemyslu v mnohých členských krajinách. Trvalá udržateľnosť ide pri vidine vysokých ziskov bokom.
Problémom zrejme bude aj spoločná poľnohospodárska politika. Ostatné prístupové kapitoly by sa však mali zaobísť bez ťažkostí.
Postrach menom referendum
Ak sa podarí prekonať rozdielnosť záujmov v oblasti rybolovnej politiky, málokto pochybuje, že prístupové rokovania sa zavŕšia v rekordne krátkom čase. Predsa len má Island ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru už má vo svojom právnom systéme inkorporovanú veľkú časť komunitárnej legislatívy. Medzi podpisom prístupovej zmluvy a samotným vstupom do únie však sedí obávaný sedemhlavý drak – ľudové hlasovanie. V čase, keď sa uskutoční referendum, bude hospodárska kríza zrejme iba doznievajúcou spomienkou minulosti. Európska únia tak stratí na príťažlivosti a hlasy euroskeptikov opäť nadobudnú na sile. Cesta Islandu do zjednotenej Európy preto bude oveľa tŕnistejšia, ako by sa dnes zdalo.
