Ešte niečo pred vyše rokom sme sa pri číslach o miere nezamestnanosti ani nezastavili. Nezamestnanosť, aj keď mierne, totiž klesala. Teraz je situácia oveľa horšia. )
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny každý mesiac vydalo správu o úbytku uchádzačov o zamestnanie a hovorilo sa, že všetci, čo pracovať môžu a chcú, už pracujú. Na úradoch práce teda evidovali iba ľudí nezamestnanteľných, ktorých zamestnávatelia, napriek ohlasovanému nedostatku pracovných síl v niektorých odvetviach, nechceli.
Práce naozaj niet
Ani nie po roku je situácia úplne opačná. Zrazu hovoríme o 100-tisíc ľuďoch, ktorí prišli o prácu v priebehu pol roka a nevieme, ako im pomôcť. Poberajú podporu v nezamestnanosti, a keďže zatiaľ vo väčšine prípadov ani nie sú považovaní za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, nevzťahujú sa nich ani nijaké opatrenia nástrojov aktívnej politiky trhu práce, napríklad rekvalifikácia, príplatok na dochádzanie za prácou či príspevok na otvorenie živnosti. Po pol roku čakania na to, že si nájdu prácu je teda jasné, že práce naozaj niet a že v evidencii úradov práce zostanú dlhšie.
Tento neradostný stav si všimli už aj politici a prišli s viacerými návrhmi, ako ho riešiť. Ako prvá sa ozvala opozícia, ktorá navrhuje predĺžiť poberanie podpory v nezamestnanosti zo šiestich na dvanásť mesiacov, hoci tých 6 mesiacov je jej dielo.
S podporami opatrne
Aj ten, kto s nezamestnanými veľmi súcíti, si však uvedomuje, že predlžovanie vyplácania podpory v nezamestnanosti môže byť dvojsečná zbraň. Dôvody sú pomerne jasné. Ešte pred rokom bolo v evidencii úradov práce viac ako 200-tisíc nezamestnaných, z toho viac ako polovica boli nezamestnaní dlhodobo. A jedným z dôvodov, prečo si dlhodobo nezamestnaní nehľadajú prácu, je podľa odborníkov aj suma, ktorú môžu získať zo systému vyplácania dávok v hmotnej núdzi. Niektorým to umožňuje sociálny systém zneužívať a prácu si nehľadať.
Štedré vyplácanie podpory v nezamestnanosti môže znamenať aj slabú motiváciu pri hľadaní zamestnania. Z nástrojov politiky trhu práce by sa preto mali využívať najmä tie, ktoré aktívne pomáhajú nezamestnaným znova sa uplatniť na trhu práce, napríklad rekvalifikácie, priame zakladania živností, ako aj vytváranie ďalších sociálnych podnikov. Pasívne nástroje aktívnej politiky, teda vyplácanie podpory v nezamestnanosti a neskôr dávok v hmotnej núdzi totiž nezamestnaným umožňujú byť pri hľadaní práce dlhšie neaktívnymi.
Napriek dôvodom, ktoré sú uvedené vyššie, treba povedať, že predĺženie obdobia poberania dávok má v súčasnosti zmysel a je žiaduce. Tým skôr, ak sú na úradoch práce evidovaní ľudia, ktorí sú schopní pracovať, o prácu neprišli vlastnou vinou a nemajú dostatok príležitostí vrátiť sa do zamestnania.
Podľa dĺžky poistenia
Minulý týždeň rokovalo o probléme Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR s odborármi a dohodli sa na zmenách systému vyplácania podpory v nezamestnanosti. A tak sa podmienky poberania dávky v nezamestnanosti zmenia. Doteraz mal nárok na podporu len ten, kto aspoň tri roky v posledných štyroch rokoch odvádzal príspevky do Sociálnej poisťovne. Ak poslanci zmeny schvália, po 1. januári 2010 by malo stačiť, ak prispieval z troch posledných rokov aspoň dva.
Dĺžka vyplácania podpory sa navyše bude odvíjať od počtu rokov platenia odvodov do Sociálne poisťovne. V praxi to znamená, že ľudia, ktorí odpracovali viac ako 15 rokov, budú poberať nezamestnaneckú podporu až deväť mesiacov, zatiaľ čo tí, čo pracovali menej ako 10 rokov, ju budú poberať šesť mesiacov, teda tak, ako to bolo doteraz.
Zisk pre spoločnosť sú zamestnaní
Zatiaľ je to však iba návrh a predpokladá sa, že zmeny v zákone vstúpia do platnosti až začiatkom budúceho roka. Súčasní nezamestnaní sa preto budú musieť so situáciou popasovať sami. Nezostáva im (a nám tiež) nič iné, ako dúfať, že okrem snáh politikov dať nezamestnaným vyššiu podporu v nezamestnanosti, príde aj konštruktívnejšia pomoc. To znamená, že sa posilnia nástroje aktívnej politiky trhu práce, ktoré opätovne umožnia zaradiť sa do pracovného procesu. Pretože z čisto ekonomického, ale aj spoločenského hľadiska je nezamestnaný pre štátnu kasu čistá strata a pracujúci čistý zisk. Prečo potom chceme nezamestnaným platiť viac za to, že nepracujú, namiesto toho, aby sme ich podporovali v tom, aby znova pracovať začali?
