Spišský Hrhov je obec, ktorá sa za posledné roky dynamicky rozrástla najmä vďaka príchodu ľudí z väčších miest. V obci je však aj početná rómska komunita.
Ako s nimi spolunažíva majorita, najmä v súvislosti s narastajúcimi útokmi extrémistov v priestore V4 na Rómov, a s rôznymi pochodmi na východe Slovenska, sme sa spýtali starostu obce VLADIMÍRA LEDECKÉHO.
– V obci sa nevyskytujú nijaké problémy vzájomného spolužitia. Naopak, medzi jedincami majority a minority vznikajú neformálne vzťahy. Zdravia sa, pomáhajú si, v krčme sa navzájom pozývajú k stolu. To je dôsledok niekoľkých faktorov. Predovšetkým sa nám podarilo odstrániť problém bývania v chatrčiach a Rómovia už bývajú len v klasických murovaných domoch. Okrem toho majú možnosť krátkodobo alebo dlhodobo sa zamestnať v obecnom sociálnom podniku a za takto získané peniaze si rekonštruovať bývanie, zaviesť do domu vodovod, kanalizáciu. Zapájame ich do všetkých aktivít. Najdôležitejšie bolo zasiať semienko spolupráce a naštartovať model vzájomnej výhodnosti. Udržiavať ho už nie je ťažké. Opačný prípad je nerobiť nič a nechať minoritu žiť zo sociálnych dávok. Ak sa negatívne javy v rómskej komunite (úžera, záškoláctvo, fetovanie, zneužívanie sociálnych dávok) ignorujú, automaticky sa prevalia za hranice osady a môže sa to skončiť ako v Šarišských Michaľanoch. Najhoršie je nerobiť nič.
Ako sa teda vám podarilo niečo robiť?
– Vynakladáme značné prostriedky na zvyšovanie zamestnanosti aj zamestnateľnosti nezamestnaných, najmä však sociálne ťažko zamestnateľných občanov. Občania sa dennodenne stretávajú s pracujúcimi Rómami, a majú z ich práce osoh. Okrem toho tým odstraňujeme chudobu jednotlivcov a vzhľadom na ich blízku vzájomnú previazanosť aj chudobu celého rómskeho spoločenstva.
Vaša obec už niekoľko rokov prevádzkuje obecný sociálny podnik. Je to optimálny spôsob, ako popasovať so sociálnymi problémami obyvateľov?
– Do značnej miery. Predpoklady na dôkladnú identifikáciu potrieb svojich obyvateľov a bezprostredné riešenie ich problémov má totiž predovšetkým samospráva obce, pretože je postavením a kompetenciami k občanom, skupine či komunite najbližšie. My zabezpečujeme rozvoj obce prostredníctvom budovania, ale aj rozvoja komunít najmä v oblastiach zamestnanosti, bývania, vzdelania a ekonomickej aktivity. A k trvalému rozvoju a všeobecnej prosperite sa najviac priblížime, ak v obci či lokalite alebo regióne dokážeme s čo najväčšou mierou vlastnej pomoci a aktivity v maximálnej miere využiť a zveľadiť existujúce zdroje.
A ak sa takémuto postupu samosprávy stavajú výrazné prekážky?
– Treba sa pokúsiť prekonať ich. Veď obec nemôže len tak skrachovať či nebodaj zaniknúť. Tvoria ju predsa obyvatelia žijúci v istej konštelácii na istom území. Ako pojem či inštitúcia nemá obec význam. Nadobúda ho len ako živý organizmus, ktorý je premyslene riadený, organizovaný, a to, ak treba, aj nad rámec všeobecne platných a zaužívaných spôsobov. Obec môže byť tým, čo nielen spotrebúva, ale aj vyrába. Čím výhodnejšie sa v nej zladí pomer spotreba – výroba, tým dynamickejšie môže rásť a zabezpečovať svojim občanom dôstojný život.
Obecný sociálny podnik, ktorý ste zakladali pred mnohými rokmi, oveľa skôr ako sa sociálne podniky dostali do našej legislatívy, dokazuje, že sa o to usilujete už dlho. Čím sa váš podnik zaoberá?
– Náplňou práce nášho obecného podniku sú zemné, stavebné a stolárske práce, zriadili sme požičovňu stavebného náradia, lešenia, prevádzku vodovodov, cintorína, predajňu syrov, predajňu vín. Robíme zákazky pre značnú časť občanov v obci – poskytujeme cenovo prijateľné služby – kosenie, stavebné opravy, zemné práce, práce mechanizmami, predaj, dovoz a prípravu palivového dreva. Robíme aj poľnohospodárske práce s traktormi, zúčastňujeme sa na vínnom programe, teda na výrobe drevených doplnkov, stojanov na predaj a skladovanie vín, ale aj v živej dielni na Spišskom hrade.
Prečo ste sa do riešenia problémov pustili touto nie celkom vychodenou cestou?
– Pretože sa aj napriek prevládajúcemu názoru nazdávame , že problémy – aj marginalizovaných skupín treba riešiť centrálne a jednotnou koncepciou, môžu pri ich riešení naopak, zohrať dominantnú rolu decentralizovaním prístupových metód práve samosprávy.
Aké sú podmienky zamestnania a zotrvania v podniku? Približujú sa k tým, ktoré sú stanovené v zákone o službách zamestnanosti, alebo máte vlastné pravidlá?
– V prvom rade zamestnávame ľudí postihnutých sociálnou haváriou, teda náhlym vážnym ochorením či úmrtím v rodine, náhlym finančným problémom, nepredvídateľnými vysokými nedoplatkami za energie a podobne. Zamestnávame rezbára, výrobcov hračiek a hlavolamov, naposledy vodára. Krátkodobo zamestnávame aj dlžníkov obce. A samozrejme, snažíme sa dlhodobo udržať vedúcich pracovných skupín zodpovedných za kvalitu a množstvo vykonanej práce, ale dbáme aj na hygienické, pracovné návyky a celkovú socializáciu. Je to teda úplne iné ako podmienky v zákone o službách zamestnanosti, ale to neznamená, že sa naše podmienky a podmienky ministerstva navzájom vylučujú. Ide totiž o konkrétnosť, adresnosť, transparentnosť a to je v obci pri zakladaní a prevádzkovaní obecnej firmy obrovská výhoda. Inými slovami, každý pozná každého, a ak niekoho nepozná, pozná ho sused.
Koľko zamestnávate Rómov? Líši sa nejako práca s nimi od práce s inými znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie v obecnom podniku?
– V našom podniku Rómovia prevažujú. A dvaja z nich sú dokonca vedúcimi pracovných skupín. Nás nezaujíma ani status evidencie úradu práce, ani farba pokožky. Zamestnáme človeka, a zamestnáme ho preto, že je šikovný a potrebujeme ho. Alebo preto, že nespláca dlhy a vyhovára sa, že nemá z čoho, prípadne je totálne na dne a potrebuje pomoc, či má naozaj veľkú chuť pracovať, ale nemá kde. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že potenciál šikovných voľných pracovníkov je väčší v rómskej komunite. Hoci je pravda, že treba poriadne hľadať, vyberať, preverovať a zapracovať. Ale aj to je jedna z úloh nášho projektu.
Aká je všeobecná úspešnosť sociálnych podnikov podobných vášmu? Uplatňujú sa ich zamestnanci na otvorenom trhu práce? Po akom čase?
– Asi desiatka starostov spustila takéto podniky vo svojich obciach rovnako ako my, teda z vlastných zdrojov. Neviem o nikom, kto by ich hodnotil negatívne. Pracovníci u nás strávia priemerne dva roky a buď končia v skúšobnej dobe pre neschopnosť dodržiavania stanovených podmienok (netolerujeme napríklad alkohol), alebo odchádzajú s odporúčaním do iných zamestnaní. V takých prípadoch pri sprostredkovaní zamestnania osobne intervenujem.
Ako vnímate narastajúcu nevraživosť časti majoritnej spoločnosti voči Rómom? Cítite ju aj u vás?
– V našej obci som nič také nezachytil. Keby sa aj také nálady vyskytli, rád občanom pripomeniem, akej farby pleti boli pracovníci, ktorí postavili bytovky, inžinierske siete či iné obecné objekty. Ale netreba im to pripomínať často. Oni to vedia a podľa toho sa správajú. Nezáujem majority a minority a o spoločné spolužitie je prehlbovaním priepasti. Čím bude väčšia, tým skôr zobudíme démonov. A tí si obete nevyberajú.
Zhovárala sa Monika Martišková
