V každej krajine s aspoň spolovice kritickými médiami by niekoľko posledných mesiacov znamenalo pre spoločnosť Shell katastrofu. V období, ktoré je kľúčové pre vnútenie experimentálneho plynovodu obyvateľom mesta Erris, sa objavila informácia, že Michael Dwyer, jeden z členov ochranky tohto projektu, sa zúčastnil pokusu rozpútať bčiansku vojnu v Bolívii. Krátko potom vyšlo najavo, že s Dwyerom do Bolívie cestovali najmenej traja ďalší zamestnanci ochranky areálu Shell-u a tamojšie úrady mali záujem o ich vypočutie. Ukázalo sa, že niektorí z nich udržiavali kontakty s fašistickými organizáciami v strednej a východnej Európe.
Prinajmenšom sto päťdesiatim šiestim zamestnancom súkromnej bezpečnostnej služby, ktorí pracujú na realizácii plánu spoločnosti Shell s názvom „Corrib Project“ podľa denníku Irish Times asistuje „niekoľko stoviek príslušníkov írskej polície a námorných síl“ s tým, že námorné sily poskytujú jednu a „v prípade potreby“ dve hliadkové lode.“ Veľké množstvo bezpečnostných síl, ktoré sú pri Erris rozmiestnené na to, aby vnútili projekt plynovodu Shell miestnym obyvateľom, je dôkazom dlhodobého odporu ľudí z mesta, odporu, ktorý sa doteraz nepodarilo zlomiť desiatkami zadržaní, násilím, a ani tými najjedovatejšími útokmi platených prisluhovačov v maistreamových médiách.
V čase písania tohto textu sa každý pripravuje na návrat lode Solitaire, ktorá kladie plynovodné potrubie. Pred jej návratom sa za hlbokej noci prihodilo niekoľko zvláštnych udalostí. Willieho Corduffa, jedného z členov protestného hnutia Shell to Sea, museli po konflikte s maskovaným mužom v areáli Shellu, ktorý sa odohral vo štvrtok 23. apríla o štvrtej hodine ráno, hospitalizovať. Vo štvrtok 11. júna o druhej hodine vstúpili na palubu rybárskej lode ďalšieho kľúčového aktivistu Shell to Sea Pata O‘Donnela štyria maskovaní a ozbrojení muži a začali potápať loď. Dvoch mužov, ktorí boli na palube, ponechali vlastnému osudu. Zvláštne je, že írske médiá takmer úplne zlyhali pri preskúmavaní týchto udalostí alebo pátraní po faktoroch, ktoré spájajú udalosti v Bolívii a meste Erris.
Slabá práca novinárov
Ešte v tom istom období sme mohli vidieť a čítať televízne a novinové „investigatívne reportáže“ o situácii v Erris, kde plynovod budujú. Bizarným spôsobom sa v nich nedostatočne informovaní miestni obyvatelia a ich priaznivci stávajú terčom, akoby boli v celom boji akousi „temnou silou“ a Shell sa prezentuje ako morálne čistá neutrálna sila, ktorej každá výpoveď (vrátane tých „mimo záznam“) sa môže považovať za faktické tvrdenie. A títo „žurnalisti“ sa rovnako pozoruhodne rozhodli opomenúť fakt, že známi skorumpovaní politici zmenili pravidlá, aby umožnili Shell-u získať prístup k plynu bezplatne.
Nie je to zaujímavý príbeh? V období, keď sa pre „nedostatok prostriedkov“ obmedzujú zdravotné, vzdelávacie a komunitné programy? Čo by sa dalo objaviť s trochou novinárskeho úsilia, ak vezmeme do úvahy korupciu, ktorú v minulosti odhalili vo výboroch, v ktorých sa angažovali tí istí politici, čo darovali Shell-u plyn zadarmo?
Ak by nám nezáležalo na rozsiahlom škandálnom odhalení v ktoromkoľvek dôležitom denníku, materiál, ktorý sa dá o tejto téme veľmi ľahko „vygoogliť“, by postačoval k napísaniu hollywoodskeho filmového scenára. Avšak takýto článok sa v mainstreamovom írskom médiu zatiaľ neobjavil. Viac informácií sa objavilo v zahraničnej tlači. Okrajovo boli v írskych médiách niektoré informácie zverejnené, v zásade je to ale práca jednej alebo dvoch desiatok novinárov, ktorí údajne prinášajú správy o zápase Dávida s Goliášom odohrávajúcom sa v Erris. Aj v týchto prípadoch boli veľmi často vynechané mená spoločností, pre ktoré títo muži pracovali a miest, na ktorých pracovali.
Nebudeme, samozrejme, nikdy celkom isto vedieť, aké fakty stoja v pozadí mnohých týchto udalostí a aké sú medzi nimi súvislosti. Rozhodnutia začať občiansku vojnu alebo potápať lode sa nebudú prijímať a zaznamenávať v zasadacej sieni správnej rady. Shell má veľmi dlhú tradíciu vnucovania projektov miestnym obyvateľom a vyrovnávania sa s dôsledkami odporu. I keď nemôžeme povedať, čo sa stalo, môžeme pospájať známe fakty a nakresliť obraz, z ktorého si potom čitateľ odvodí vlastné závery. Obraz je zvláštny a zložitý a jeho pochopenie si žiada trocha trpezlivosti. Trpezlivosť ale bude odmenená, keď sa z toho, čo na prvý pohľad vyzerá ako zvláštna mozaika farieb a tvarov nasprejovaná na múr nedbanlivým autorom, vynoria jasné obrysy.
Žoldnieri
V apríli 2009 bolívijské zvláštne jednotky urobili raziu v hotelovej izbe v meste Santa Cruz. Počas razie zastrelili írskeho občana Michaela Dwyera, ktorý pracoval pre spoločnosť Shell v meste Erris, istého Eduarda Rózsu Floresa, ďalej jedného chorvátsko-bolívijského fašistu a ešte jedného muža. Ďalších dvoch mužov zatkli. V nasledujúcich dňoch bolívijské úrady vyhlásili, že Floresov gang pracoval na vyvolaní občianskej vojny, ktorá mala viesť k odtrhnutiu regiónu Santa Cruz, bohatého na zemný plyn, od zvyšku Bolívie. V jednej zo svedeckých výpovedí sa uvádza, že gang vykonal jeden bombový útok a plánoval sériu vrážd. V hotelovej izbe sa nenašli len zbrane, ale tiež fotografie muža, ktorý pózoval s výkonnou ostreľovačskou puškou schopnou zasiahnuť cieľ vzdialený jeden kilometer.
Írske médiá prezentovali zabitie Michaela Dwyera v Bolívii ako zvláštnosť, ktorá nemá žiadnu konkrétnu súvislosť s udalosťami v Írsku. Ako sa však stalo, že Michael Dwyer, ktorý pracoval ako člen bezpečnostnej služby na výstavbe plynovodu Shell v Erris, v okrese Mayo, skončil v Bolívii, kde ho zastrelili? Niekoľko dní po jeho zabití vyšlo najavo, že mnohí z ďalších, ktorých chceli úrady vypočúvať, boli európski fašisti naverbovaní Floresom.
Bola tu aj iná spojitosť, i keď sa o nej nehovorilo otvorene, ale len v náznakoch. Shell mal v Bolívii plynovod ešte necelý rok predtým, ako Dwyera zastrelili. Prezident Evo Morales oznámil znárodnenie tohto plynovodu na začiatku júna v roku 2008, po tom, ako vyhlásil, že vlastnícka spoločnosť plynovodu, v ktorej mala spoločnosť Shell 25-percentný podiel, „konšpirovala proti jeho vláde“. To bolo štyri mesiace predtým, ako Dwyer spolu s niekoľkými kolegami z bezpečnostnej služby opustil areál Shell-u v Glengade a odcestoval do Bolívie.
Časopis The Phoenix bol jedným z médií, ktoré sa odvážili niektoré súvislosti zverejniť a skutočnosť, že tento časopis číta takmer každý novinár znamená, že sa ostatné médiá nemôžu vyhovárať na neznalosť faktov. V článku s názvom „Dwyer, IRMS a Sikulská légia“ Phoenix informuje, že Dwyer „spolupracoval so skupinou maďarských pravičiarov vedených Tiborom Révészom, veliteľom takzvanej Sikulskej légie, polovojenského hnutia“, ktorého niektorí členovia pracovali ako členovia bezpečnostnej služby v areáli Shell-u v meste Erris. The Phoenix sa vyjadril opatrne. Scott Miller v článku pre denník Cork Examiner opisuje Sikulskú légiu ako „otvorene fašistickú polovojenskú skupinu, ktorá cvičí s AK-47“.
Veľkohubí fašisti
Ukázalo sa, že Dwyer mal fašistické tetovanie a írski fašisti ho poznali. Do írskej sekcie fašistickej internetovej stránky Stormfront pravidelný prispievateľ „Byzantium Endures“ prekopíroval článok o Dwyerovej smrti v ten istý deň, ako vyšiel v novinách s poznámkou „odpočívaj v pokoji Mike.“ O deň neskôr sa vrátil, aby pridal ďalší príspevok: „Na ruke mal vytetované sig runy SS, viem že bol BN.“ (BN znamená „biely nacionalista“, t.j. fašista). Byzantium Endures pokračoval v zverejňovaní ohromujúcich výrokov, ktoré obsahovali dovtedy nie príliš rozšírené fakty.
Nasledujúci deň zverejnil ďalšie tvrdenie: „Mike v Bolívii pracoval pre súkromnú bezpečnostnú firmu Integrated Risk Management Services (IRMS). Patrí Terrymu Downesovi a Jamesovi Farrelovi. Downes aj Farrel sú bývalí írski armádni rangeri (špeciálne jednotky írskej armády – pozn. prekl.).“ A neskôr v ten istý deň: „Len doplním, že Mikeova práca tam zahŕňala prísnu ochranu vedúcich pracovníkov Shellu. Zdá sa, že Morales posiela jasný odkaz tým, čo mu odporujú.“
Fašisti si predovšetkým na internete radi vymýšľajú, takže tieto tvrdenia musíme brať s veľkou rezervou. Byzantium Endures identifikoval Dwyera ako spolupracovníka IRMS približne v rovnakom čase, ako sa táto informácia objavila na stránke indymedia.ie a označil tetovanie na jeho ruke za fašistické. Zjavne veril, že Dwyer do konca života pracoval pre IRMS, hoci 22. apríla „IRMS potvrdila vo vyhlásení pre The Irish Times, že pán Dwyer pracoval pre spoločnosť. Oznámila, že bol zamestnaný ako člen bezpečnostnej služby na stavenisku projektu Corribský plyn od marca do polovice októbra.“ Tento rozdiel v záznamoch (verzia, ktorú podal Byzantium Endures, je podobná tomu, čo podľa dostupných informácií Dwyer povedal svojim rodičom) existoval pravdepodobne preto, lebo Dwyer mohol len ťažko povedať ľuďom doma, na čo sa práve chystá.
Miznúce internetové stránky
Druhý článok v časopise Phoenix od autora podpísaného „Goldhawk“ poukazoval na to, že „The Irish Times zhodou okolností neinformovali o Dwyerovej práci pre IRMS skôr, ako bola stránka bezpečnostnej spoločnosti vypnutá, aby ju „aktualizovali.“ Zmienky o „zvláštnych službách“ a „medzinárodnej ozbrojenej a neozbrojenej ochrane“ odstránili predtým ako bol prístup na stránku opäť zakázaný. Goldhawk sa veľmi usiloval získať detaily o tejto „medzinárodnej ozbrojenej a neozbrojenej“ aktivite od IRMS, spoločnosť ale nedokázala na jeho požiadavky odpovedať.“ Stránka IRMS nebola jedinou, ktorú po streľbe vypli. Ďalšou bola photosniper.freedom.hu, osobná stránka bývalého vojaka maďarskej armády Tibora Révésza, ktorý bol v prvom článku Phoenixu označený za „veliteľa takzvanej Sikulskej légie.“ Révész odišiel z Bolívie pred zásahom špeciálnych jednotiek, ktoré zabili Dwyera a podľa Phoenixu odvtedy „sa zdá, že stránky padajú ako hnilé hrušky, nielen samotná stránka IRMS.“ Materiál, ktorý sa týkal Shell-u a Erris zmizol aj z Révészovej stránky, nie však predtým, ako ho objavili a skopírovali blogeri zaujímajúci sa o tento príbeh.
Na stránkach indymedia.ie a politics.ie zverejnili informácie, že Révész mal na svojej stránke upomienkové odznaky, tričká a mikiny, „ktoré pripomínajú dve „slávne bitky“ s bojovníkmi proti Shell-u.“ Z toho vyplýva, že si myslel, že pre tieto predmety existuje nejaký trh, na ktorom sa dajú predať. Pravdepodobne ho tvorili ostatní členovia Sikulskej légie, ktorí tiež pracovali v Erris. Koľko presne ich tam bolo okrem tých, o ktorých vieme?
Rovnako odhalili, že Révészovu stránku v októbri 2008 použili na zverejnenie výzvy pre dobrovoľníkov pre výpravu do Bolívie (len tri mesiace po znárodnení plynovodu Shell). Podľa tvrdení IRMS Dwyer ukončil pracovný pomer so spoločnosťou tiež v októbri 2008. Révész v životopise na svojej stránke tvrdil, že pre IRMS začal pracovať 25. marca 2008, neuviedol však žiaden termín ukončenia práce, ako to urobil pri všetkých predchádzajúcich zamestnávateľoch.
Scott Miller, ktorý píše pre Irish Examiner, získal z IRMS trocha viac informácií. Dvadsiateho júna napísal: „Pán Farrel hovoril s Irish Examiner v hoteli Broadhaven. Potvrdil, že dvaja muži z východnej Európy, ktorí s pánom Dwyerom cestovali do Bolívie, v uplynulých týždňoch prestali pracovať pre jeho spoločnosť. Odmietol špekulácie o akejkoľvek možnej účasti svojej spoločnosti na juhoamerickej akcii.“
To podporuje staršiu správu z 2. júna z Irish Times, že niektorí z tých, ktorí s Dwyerom cestovali do Bolívie, aj pri návrate stále pracovali pre IRMS. Conor Lally v sebe nenašiel dosť odvahy, aby v tomto článku menoval bezpečnostnú firmu, pre ktorú muži pracovali, a nespomenul ani meno Shell. Informoval, že „bolívijská polícia má záujem vypočuť troch mužov, ktorí žijú v Írsku, ohľadom ich aktivít s Michaelom Dwyerom v Bolívii. Títo traja muži (…) pracovali s pánom Dwyerom v Írsku. Títo muži – dvaja Maďari a Slovák – odcestovali s Dwyerom do Bolívie v novembri. Jeden z nich stále pracuje pre tú istú bezpečnostnú firmu v Írsku, v ktorej sa s Dwyerom zoznámil. Dvaja ďalší pre túto spoločnosť pracovali donedávna a stále žijú v Írsku.“
Scott Miller predtým v článku pre Irish Examiner informoval, že „Gábor Dudog a Gáspár Dániel, ktorí sú spojení so Sikulskou légiou, sú práve nezvestní v Bolívii. Podľa správ v maďarskej tlači pracoval pán Dudog v Írsku v bezpečnostnom priemysle a pri ochrane dodávok pre veľkú ropnú spoločnosť strávil šesť až osem mesiacov v Bolívii.“ Vo svetle toho, čo teraz vieme, si môžeme lámať hlavu nad tým, pre ktorú „veľkú ropnú spoločnosť“ Dudog asi pracoval a prečo Irish Examiner, ktorý bol vo svojich reportážach odvážnejší ako väčšina írskych médií, nebol schopný menovať spoločnosť alebo povedať, kde presne v bezpečnostnom priemysle v Írsku Dudog pracoval.
Bolo by zaujímavé počuť od IRMS viac o tom, kto sú títo traja muži a kedy presne prestali pre IRMS pracovať.
Menovanie mien
Na spravodajstve takmer všetkých médií je zvláštne, že spôsob, akým sú napísané časti článkov, ktoré spomínajú alebo by mohli spomenúť spoločnosti a mená, zjavne ukazuje snahu o vyhýbanie sa zodpovednosti. A predsa je tento článok v Irish Times dôležitý, keďže sa v ňom hovorí, že tí, ktorí cestovali s Dwyerom, ešte pracovali pre nemenovanú „bezpečnostnú firmu,“ a že v momente, keď sa tento článok písal (2. júna), pre ňu jeden z nich ešte stále pracoval! Bolo by veľmi zaujímavé, keby sme vedeli, kde pracovali. Ak ale Conor Lally odmietol menovať túto spoločnosť, len ťažko by nám chcel dať túto informáciu. Patrí do početnej skupiny novinárov, ktorí o boji v Erris písali spôsobom, ktorý úmyselne vykresľoval občianskych aktivistov v negatívnom svetle. Škoda, že je omnoho opatrnejší, keď píše o druhej strane konfliktu.
Zahraničná tlač taká opatrná nebola. Ako príklad môžeme uviesť verziu udalostí zo Saigon Daily, ktorá je pretlačou spravodajstva Wall Street Journal. Na začiatku je do príbehu uvedených zopár nových postáv, v krátkosti vysvetlím ich úlohu.
„Moralesova vláda tvrdí, že pán Marinkovič pomohol Rószovmu gangu peniazmi a zabezpečil bývanie… Podľa jedného priateľa a jedného spolupracovníka pracoval Tibor Révész v Írsku ako strážca pri výstavbe plynovodu. Na tom istom mieste pracoval aj mladý Ír Michael Dwyer. Integrated Risk Management Services s.r.o., spoločnosť, ktorá poskytuje bezpečnostné služby pri výstavbe plynovodu, vyhlásila, že Dwyer pracoval minulý rok ako člen ochranky šesť mesiacov. Spoločnosť neodpovedala na e-mail s otázkami o zamestnaní pána Révésza.“
Marinkovič patril spolu so Shell-om k najvýznamnejším podielnikom spoločnosti vlastniacej plynovod v Bolívii, ktorý znárodnili. Bolívijská vláda ho obvinila so spojenia s Rózsom, ktorý bol jednoznačne veliteľom gangu. Marinkovič toto spojenie popiera. Dwyera samozrejme zabili v hoteli v Santa Cruz spolu s Rózsom. Z vyšetrovania v Bolívii neskôr vyplynulo, že Dwyer patril do skupiny jedenástich ľudí, ktorí mali zaplatené spiatočné letenky z Madridu do Bolívie. La Prensa zo 4. júna vymenovala ôsmich, ktorí naozaj odcestovali: „Ír Michael Dwyer, Maďari Tibor Révész, Előd Tóásó, Dániel Gáspár, Gábor Dudog, Slovák Ivan Pistovcak, Rumun Árpád Magyarosi a bolívijský Chorvát Mario Tadič.“ Dwyera a Magyarosiho (člena Sikulskej légie) zabili pri razii v hotelovej izbe v Bolívii. Tóásóa (podľa The Examiner bol tiež členom Sikulskej légie) pri tej istej razii zadržali. Niektorých z ostatných spomínaných, vrátane Révésza, chceli v súvislosti s týmito udalosťami vypočuť bolívijské úrady.
The Sunday Mail otvorene prehovoril
Spomedzi írskych novín v tom čase zašiel pri informovaní o týchto udalostiach zrejme najďalej The Mail. Možno to prekvapí, pretože je politicky omnoho viac doprava ako ostatné írske tituly, ktoré udržiavali mlčanie. Jeho majiteľ však nie zapletený do prieskumu ropných a plynových ložísk pri západnom pobreží Írska. Tridsiateho prvého mája priniesol The Mail správu: „Máme informácie, že bezpečnostná firma Integrated Risk Management Services (IRMS) so sídlom v Kildare zohrávala dôležitú úlohu pri vytváraní kontaktov medzi Dwyerom a pravicovými maďarskými živlami zo skupiny s názvom Sikulská légia, čo je skupina, ktorá je pripravená použiť násilie, aby pomohla etnickým Maďarom v hraničnej oblasti Rumunska vytvoriť autonómiu. Jedným z týchto živlov bol veliteľ Sikulskej légie a majiteľ internetových stránok, na ktorých sa minulý rok objavila výzva pre dobrovoľníkov pre povstaleckú akciu v Santa Cruz, Tibor Révész.
Ropné spoločnosti so zahraničným kapitálom, ktoré v Bolívii pôsobia, by však celkom isto mali ľahší život, ak by sa Moralesovi čosi prihodilo.
(Pokračovanie nabudúce)
Článok bol uverejnený na stránke indymedia.ie pod názvom Tieň nad Ekrio: Shell, IRMS a Bolívia
Preložil Peter Vittek Titulok Slovo
