„Vláda Roberta Fica zadlžuje krajinu bezprecedentným plytvaním a rozkrádaním verejných zdrojov“, vyhlásil minister financií vlády M. Dzurindu, Ivan Mikloš. Vlani sa pritom zadlženie štátu znížilo. A Dzurindova vláda prudko zvyšovala schodok štátneho rozpočtu vo volebnom roku, hoci ekonomika začala rásť.
Ivan Mikloš tiež vyhlásil, že takéto prudké zadlžovanie bez riešenia systémových problémov naša krajina ešte nezažila. Pritom však „zabudol“ pripomenúť, že naša krajina nezažila ani takúto hlbokú a najmä globálnu hospodársku krízu.
Varovania sa nenaplnili
Kritika vlády za jej „rozhadzovačnosť“ je evergreenom opozičnej rétoriky. Keď súčasná vláda pripravovala svoj prvý štátny rozpočet, vyjadril I. Mikloš v decembri 2006 obavy, „či bude rozpočet dodržaný a či maastrichtské kritériá splníme.“ Jeho stranícky šéf M. Dzurinda pár dní predtým povedal: „Obávam sa, že tieto hospodársky silné roky by sme mohli premrhať kvôli preferenciám v prieskumoch verejnej mienky.“ Július Brocka z KDH označil úsilie o prijatie eura iba za deklaratórne: „Je to iba hra na euro, z nášho pohľadu je cieľ vstúpiť do eurozóny v roku 2009 nesplniteľný a nereálny. Návrh rozpočtu je propagandistický, rizikový, nedôveryhodný a nereálny.“ No a vtedajší šéf SMK Béla Bugár tesne po Vianociach varoval, že „verejnosť zistí, že na budúci rok nebude mať vláda na vyplácanie vianočných príspevkov, a že neprišlo k valorizácii detských prídavkov.“
Rýchlo sa ukázalo, že tieto silné slová sú len politikárčením a súčasná vláda dokázala udržať takú rozpočtovú disciplínu, aká tu už roky nebola. Významne jej k tomu pomohla ekonomická realita a celosvetový hospodársky rast, z ktorého „zisky“ vláda „rozdelila“ medzi obyvateľov tým, že zrušila poplatky v zdravotníctve, zvýšila dôchodky, valorizovala sociálne dávky, zaviedla novú finančnú podporu mladých rodín. Extrémne otvorená ekonomika nastavená predovšetkým na export mohutne ťažila z celosvetovej hospodárskej konjunktúry rovnako, ako teraz dopláca na globálnu recesiu.
Súčasný kabinet využil hospodársky rast a z neho vyplývajúce vysoké príjmy štátu aj na znižovanie dlhu štátu. Pravicová opozícia však presadzovala ešte väčšie znižovanie zadlženosti, ktorú súčasná vláda zdedila. I. Mikloš varuje, že v krízovom roku 2009 narastie náš verejný dlh o 4,65 mld. €, ale za osem rokov, čo Mikloš viedol štátne financie stúpol dlh štátu o 234 mld. Sk (7,77 mld. €) napriek hospodárskemu rastu v závere funkčného obdobia či znižovaniu sociálnych výdavkov ešte predtým.
Na zadlžovanie sme citliví
Pokiaľ ide o celkovú zadlženosť vo vzťahu k úrovni HDP, neohrozila súčasná vláda výborné postavenie Slovenska. Verejný, tzv. maastrichtský dlh našej krajiny patrí v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie medzi najnižšie. Podľa údajov Ministerstva financií SR verejný dlh, ktorý je tvorený z 96 % štátnym dlhom, dosiahol ku koncu minulého roka 18,613 mld. eur, čo predstavuje 27,6 % hrubého domáceho produktu (HDP). Oproti výške verejného dlhu z konca roka 2007 síce vlani nominálne vzrástol o 560,4 mil. eur, jeho pomer k HDP však poklesol z 29,4 % o 1,8 percenta. Spôsobil to predovšetkým výrazný medziročný nárast HDP o 9,5 %, zatiaľ čo samotný dlh vzrástol iba o 3,1 %. Len polovica krajín s tzv. áčkovým ratingom má napríklad pomer verejného dlhu k HDP nižší ako 39 %.
Vízia vyrovnaného rozpočtu, ku ktorému sa Ficova vláda približovala do vypuknutia krízy (v r. 2007 bol schodok len 1,9 %, z čoho 1 % predstavovali dlh vytvorený tzv. dôchodkovou reformou), je však momentálne nereálna. Ekonomika nevytvára dostatočné príjmy ani ľuďom, ani štátu, naopak kríza si od štátu vyžaduje, aby ľuďom pomáhal vo väčšej miere ako doteraz. Nie je to len sociálna pomoc, ale aj rôzne fiškálne stimuly, ktoré majú nahradiť chýbajúce súkromné investície, ktoré vždy vytvárajú nové pracovné miesta i podmienky na budúci hospodársky rast.
Ministerstvo financií tak podľa predbežných prognóz očakáva, že hrubý verejný dlh by mohol na konci tohto roka vzrásť asi na 36 % HDP a na konci budúceho na 40 % HDP. Našťastie, ešte stále to je hlboko pod hranicou 60 %, stanovenou maastrichtskými kritériami. Ani to však vládu nesmie „uspať. Slovenská ekonomika je príliš citlivá na to, aby sa mohla pustiť do vysokých dlhov a vysokých úrokových nákladov. Tie totiž v prípade malej ekonomiky zvyčajne vedú najprv k nestabilite verejných financií a neskôr k rastu daňového zaťaženia.
Znížiť deficit bude nevyhnutné
Minister financií Ján Počiatek preto navrhuje, aby sa deficit verejných financií už na budúci rok znížil z tohtoročných 6,29 % na 5,5 % HDP. V roku 2011 by to malo byť už iba 4,2 % a v roku 2012 „maastrichtské“ 3 %. Ministerstvá by mali budúci rok dostať o 20 % menej na bežných výdavkoch a až o 70 % menej na kapitálových výdavkoch v porovnaní s pôvodným trojročným rozpočtom. Ivan Mikloš z SDKÚ-DS to označil za kamufláž: „Som presvedčený, že vláda hrá takú hru, že ona zrejme rozpočet takto aj pripraví, ale skôr jej ide o to, aby sa vyhla kritike Bruselu za nedodržiavame Pakt stability a rastu, ako by chcela takýto rozpočet napĺňať.“ povedal Mikloš.
Podľa neho „ak vláda nie je schopná ušetriť jedinú korunu (0,03 eur) viac ako rok pred voľbami, tak nepredpokladám, že takáto vláda vo volebnom roku začne šetriť.“ Lenže bola to práve Miklošova a Dzurindova vláda, ktorá pred voľbami nezodpovedne rozhadzovala. V roku 2005 sa v rámci prípravy na prijatie eura dostala do tzv. procedúry nadmerného deficitu a napriek tomu ho chcela vo volebnom roku 2006 zvýšiť o polovicu! A to v čase hospodárskeho rastu, v ktorom podľa nej mala Ficova vláda šetriť viac, než to robila.
Mikloš pred voľbami rozhadzoval
Ivan Mikloš ako minister financií naplánoval na rok 2006 nárast schodku verejných financií až na neuveriteľných 4,2 % HDP v čase, keď príjmy štátu rástli, takže nebolo nevyhnutné, aby vtedajšia vláda zvyšovala svojho dlh. Schodok bol napokon nižší – 3,5 % HDP – lebo súčasná vláda začala hneď po svojom nástupe šetriť. Mimochodom, predvolebné rozhadzovanie bolo Miklošovou špecialitou. Keď bol v roku 2002 podpredseda vlády a minister financií, rozpočet mal schodok 8,2 % HDP, hoci rok predtým to bolo len 6,5 %. Po voľbách však pravicová vláda vytiahla na ľudí dlhý bič a už v roku 2003 znížila schodok na 2,7 %, čiže prudký nárast vládneho zadlžovania iba vo volebnom roku.
Tvrdenie Ivana Mikloša z SDKÚ-DS, že terajšia vláda nevie šetriť a bezbreho plytvá verejnými zdrojmi, teda stojí na „hlinených nohách“. Navyše je zjavné, že ide len o zakrývanie vlastného plytvania vo volebných rokoch, keď bola pravica vo vláde. Podľa agentúry Fitch Ratings nie je tohtoročný schodok znepokojujúci. „Ekonomická situácia sa stabilizuje a vláda načrtáva konsolidačný program. To nám dáva istú dôveru,“ povedal jej analytik Douglas Renwick. Slovensko má podľa neho stále dostatok priestoru na to, aby financovanie rozpočtového schodku neohrozilo jeho rating.
Autor je publicista
