Keď počas tohtoročných veľkolepých osláv Novembra ´89 začali jeho najvernejší fanúšikovia označovať ľudí narodených po 17. novembri 1989 za „nepoškvrnených, čistých a nezaťažených minulosťou“, zdravý rozum už z tejto spoločnosti odchádzal do večných lovíšť. Deti narodené v novembri ´89 majú dnes 20 rokov. Končia stredné školy a začínajú buď pracovať, alebo študovať na vysokej škole. Majú iné problémy ako ich rodičia v tom veku, majú aj iné vedomosti a možnosti. Ako s nimi zaobchádzajú?
Títo „nepoškvrnení“ sa narodili do doby, ktorá sa im snaží nahovoriť, že pred ich narodením tu nič nebolo, a v generácii ich rodičov je veľa starých komunistov, ktorí nevedia doceniť bezbrehý kapitalizmus. O verejné veci sa zaujímajú málo a počet voľnočasových aktivít, ktorým sa venujú sa často blíži k zúfalej nule.
Okrem toho sú to ľudia, ktorí sú schopní veľkú časť svojho života prežívať virtuálne. Teória o nich hovorí ako o on-line domorodcoch, teda ľuďoch, ktorí sa „narodili“ do virtuálneho priestoru. A v ňom sa združujú podľa svojich záujmov a názorov, kde diskutujú v anonymite internetu. Svojím spôsobom participujú na živote spoločnosti, aj keď len virtuálne. Čo takáto participácia znamená? Koľko z nich sa zapája do diskusií o aktuálnych problémoch školy, mesta, mladých a spoločnosti a koľko z nich radšej diskutuje o Rómoch, homosexuáloch, a to tým najrasistickejším možným spôsobom?
Politika na internete?
Ak sa kedysi hovorilo, že papier znesie veľa, dnes to platí najmä o internete. V rámci výskumu o on-line generácii, ktorú robilo v máji a v júni občianske združenie Infoland na vzorke 3 350 respondentov vo veku od 13 rokov, skúmali aj takzvaný „virtuálny život“ rôznych subkultúr mládeže „Navonok sa prejavujú ako relatívne malé zoskupenia zväčša mladých ľudí, ktoré sú často schopné uskutočniť rôzne podujatia a akcie aj v bežnom, teda offline živote. Ide najmä o hnutia mládeže pôsobiace v politickej oblasti, napríklad extrémistické skupiny smerujúce k potláčaniu práv a slobôd, ale aj v športovej, teda fanúšikovia športových klubov, tzv. hooligans a ultras, ďalej kultúrnej a spirituálnej, napríklad náboženské sekty,“ hovorí výkonný riaditeľ združenia Norbert Vrabec. V rámci výskumu združenie podrobne analyzovalo aj webové stránky extrémnych politických subkultúr mládeže a zistilo, že ich prezentácia vo virtuálnom prostredí je často na veľmi vysokej úrovni. Najmä stránky mládežníckych subkultúr s politickým zameraním zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri oslovovaní nových i existujúcich členov a sympatizantov. Navyše slúžia aj ako výborný informačný zdroj o podujatiach, ktoré tieto skupiny pripravujú. Mnohokrát ide o profesionálne spravované informačné portály s pravidelnou dennou aktualizáciou, ktoré okrem bežných textových informácií obsahujú aj videospravodajstvo, prvky internetového rozhlasového vysielania, fotogalérie, odber príspevkov prostredníctvom RSS a pod. „Pri porovnávaní týchto extrémistických portálov s webmi oficiálnych mládežníckych politických strán a hnutí sme zistili, že niektoré z nich sú z hľadiska obsahu i formy spracovania na omnoho vyššej úrovni,“ konštatoval Norbert Vrabec.
Prezentáciu takýchto subkultúr mládeže vo virtuálnom prostredí, a najmä presah takejto prezentácie do bežného života možno v istom zmysle považovať za jednu z foriem digitálnej participácie mladých. Problém je však v tom, že tieto skupiny často reprezentujú a artikulujú veľmi extrémistické názory smerujúce k potláčaniu práv a slobôd iných ľudí.
V tomto prípade (ale aj v prípade, že niekto napr. na Facebooku diskutuje v skupine nazvanej Nemám rád Rómov) teda ide o istú formu participácie, ktorá však vonkoncom nemá demokratický charakter. „Na jednej strane totiž títo ľudia uplatňujú svoje právo na slobodu prejavu a právo podieľať sa na správe vecí verejných , na strane druhej však ich aktivity môžu zasahovať do práv a slobôd iných. A to nie je v súlade nielen s demokraciou, ale ani s platnou legislatívou,“ upozorňuje Norbert Vrabec.
Hudba áno, petície nie
Ak hovoríme o internetovej generácii a občianskej participácii mladých, tieto dva pojmy sa stretajú v tzv. digitálnej participácii mladých. Návšteva webov politických strán alebo občianskych združení nevyžaduje od mladého človeka takmer žiadnu aktivitu, preto ju odborníci nazývajú aj pasívna forma digitálnej participácie. Aj napriek tomu, že „zaujímať sa“ je v dnešnej dobe veľmi jednoduché, až 80 percent mladých stránky politických organizácií nezaujímajú. Naopak, jednoznačné prvenstvo v miere záujmu získali stránky o hudbe (54 %), filme (34 %), športe (25 %) a počítačových hrách (23 %). Mládež na Slovensku priťahujú i digitálne obsahy súvisiace s počítačmi a internetom (29 %), módou (17 %) a internetovými zoznamkami (19 %).
Ak už sa aj niekto o verejné veci zaujíma, najčastejšie to robí formou diskusie. Takáto diskusia môže prebiehať formou napísania komentára k nejakému článku, v rámci sociálnych sietí, ale i jednoduchého četovania s kamarátmi. „Omnoho nižšia miera záujmu sa týka podpísania on-line petície, o ktorú nejaví záujem 73 % opýtaných,“ upozorňuje Norbert Vrabec. Rovnako tak až 79 percent mladých z prieskumu nikdy neodpovedalo na mail s nejakou výzvou na riešenie sociálnych a politických problémov. Iba 12 % ľudí uviedlo, že niekedy pracovali na blogu, alebo webstránke, na ktorej vyjadrili vlastné názory na spoločenské a politické otázky. Tieto výsledky pritom spájajú väčšinu mladých v celej EÚ.
Omnoho vyššia je napríklad miera záujmu o účasť v záujmových komunitách, ktoré reprezentujú témy veľmi blízke mládežníckej mentalite a zmýšľaniu. Práve tu možno pozorovať postmoderné formy participácie týkajúce sa rôznych záujmových aktivít. Výsledky naznačujú vysoký záujem o stránky a fóra venované alternatívnej mládežníckej kultúre (hip-hop, techno, Emo, grafity), ale aj stránky a fóra venované kultúrnym či športovým aktivitám. Mladí narodení v osemdesiatych rokoch, teda tí, čo si väčšinou nepamätajú ani iskričkárčenie, ani súdružky učiteľky, sú prví, čo žijú len v spoločnosti, ktorá si ctí (aspoň formálne) slobodu prejavu nadovšetko. Zároveň ju práve títo mladí nevyužívajú, ale často zneužívajú. Majú v rukách najsilnejšiu zbraň, sú on-line domorodcami, mali by vedieť uloviť akúkoľvek informáciu a vedieť ju správne využiť. Oni sa však zatiaľ v tej záplave informácií najmä topia.
Mladým treba pomáhať, umožniť im venovať sa voľnočasovým aktivitám a naučiť ich, ako sa zaujímať o svoje okolie a veci verejné. Viac športovísk by možno znížilo počet mladých „odborníkov na rómsku otázku“ na polovicu, a ani by sme ich nemuseli presviedčať, že rasizmus je zlý. Len tak budú vedieť, že problémy Rómov nevyriešia nacisti a že kopať sa má do lopty, a nie do ľudí. Pasivita mladých by mala túto spoločnosť trápiť. Ale netrápi, a to je škoda.
* * *
Príslušníkov novej on-line generácie nazýva teória pojmom digitálni domorodci (Digital Natives). Označuje ním deti a mladých ľudí, ktorí sa už narodili do prostredia nových digitálnych technológií, od útleho veku sú nimi obklopení a tieto technické vymoženosti sú pre nich úplne samozrejmou súčasťou života. Väčšine z nich ani nenapadne, že ešte pár rokov pred ich narodením neexistoval masovo rozšírený internet, mobilné siete, instant mesaging a mnohé ďalšie nástroje digitálneho veku.
* * *
Tých z nás, ktorí sme sa nenarodili do digitálneho sveta, ale v určitej fáze svojho života sme si niektoré alebo väčšinu aspektov nových technológií osvojili, nazýva teória pojmom digitálni prisťahovalci (Digital Immigrants). Ich správanie je veľmi podobné skutočným imigrantom prichádzajúcim do úplne cudzej krajiny. Spočiatku sa cítia neisto, nepoznajú dobre nové prostredie, neovládajú jazyk, zvyky, tradície. Aj keď sa akokoľvek snažia adaptovať na odlišnú kultúru a jazyk, ešte dlhé roky sa v novom on-line prostredí budú cítiť ako cudzinci.
