Andrej V. si požičal od nebankovej spoločnosti 1 000 eur, ale vrátiť musel až 7 800. Ivan H. si zobral úver vo výške 870 eur, zatiaľ ,,vyrovnal“ 1 200, ďalej však od neho vymáhajú až 20-tisíc. Michal S. prišiel o strechu nad hlavou, keď sa pre 80-tisícový dlh musel rozlúčiť s bytom v hodnote 70-tisíc eur. Je to neuveriteľné, ale takéto a podobné prípady sa stali každodennou realitou pre mnohých Slovákov. Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska upozorňuje, že ide o porušovanie práv občanov. „Poškodzovanie spotrebiteľov na finančnom trhu nebankovými subjektmi je veľmi rozsiahle,“ uvádza prezidentka združenia Božena Stašenková v liste predstaviteľom vlády, ktorý zverejnila na internete. Príďte, poradíme, požičiame! ,,Nebankovky“ od ľudí vymáhajú neprimeranú kompenzáciu až vo výške 0,25 percenta denne. Na prvý pohľad sa to nezdá veľa, ale ročne to predstavuje 91,25 percenta za porušenie záväzku spotrebiteľov. Podľa smernice Európskej únie o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je to rozhodne neprijateľná podmienka. Požičať si niekoľko stoviek eur vypovedá o naozajstnej núdzi. Za všetky jedna skúsenosť z otvoreného listu: „Pani K. je invalidná dôchodkyňa s dôchodkom 200 eur, pritom vyživuje dve deti vo veku 8 a 10 rokov. Do finančnej tiesne sa dostala, keď potrebovala kúpiť drevo na zimu. Od banky úver nedostala, preto si požičala od spoločnosti s ručením obmedzením 333 eur za ročný úrok vyšší ako 80 percent. Spoločnosť P. jej následne ponúkla ďalších osem (!) úverov, ktorými pani K. kryla vždy tie predchádzajúce a momentálne od nej vymáhajú 13-tisíc eur.” Dlžníci nemilosrdne za mreže Ako je možné, že stíhaná je len pani K. a nie aj spoločnosť, ktorá neprimerané úroky žiada? ,,Nielen v tejto veci sme zhrození, že trestne stíhaní sú spotrebitelia,” píše sa ďalej v liste. ,,Veď predsa spoločnosť P. pri osemnásobnom úvere mala pri náležitej odbornej starostlivosti poznať ťažkú situáciu svojej klientky. Tú odsúdili na trest odňatia slobody, súhlasila však s dohodou o vine a treste, pretože mohla dostať nepodmienečný trest odňatia slobody a má pritom dve maloleté deti.” Spoločnosť P. podniká veselo naďalej. Súdy totiž nestíhajú veriteľov za úžeru, ale naopak, spotrebiteľov, ktorí síce už niekoľkonásobne dlh preplatili, no stále sú dlžníkmi. Problémom napríklad je, že sa vzťah, ktorý sa uzavrie v zmluve o úvere často podľa vopred pripravenej formulárovej dohody, riadi Obchodným, a nie Občianskym zákonníkom. V tom sú viaceré podmienky pre občanov prijateľnejšie. Napríklad dlžník má právo odstúpiť od zmluvy uzavretej „v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok“ a pri čiastočnom splácaní úveru sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu, až potom na úroky. Obchodný zákonník naproti tomu upravuje právne vzťahy pre podnikateľov, teda s ohľadom na určitú mieru kvalifikácie, vedomostí, opatrnosti a prezieravosti, ktoré sa od podnikateľa prirodzene vyžadujú. Spotrebiteľ ich však nemusí spĺňať… Prežijú vždy len silnejší? Po opakovaných sťažnostiach upravila súčasná vláda problematiku neprimerane veľkých úrokov ešte v roku 2007. Parlament vtedy schálil maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorý môže veriteľ žiadať, ako dvojnásobok priemerných ročných nákladov veriteľa pri danom type úveru. Vláda tiež nedávno prerokovala návrh nového zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa neho budú mať klienti právo zmluvu do 14 dní bez udania dôvodu zrušiť a veritelia budú musieť preskúmať úverovú bonitu toho, komu požičiavajú. Zavedie sa povinnosť zadávateľa reklamy uvádzať presné informácie, ktoré súvisia s podmienkami poskytnutia úveru. Navrhuje sa tiež povinná registráciu nebankových spoločností, ktoré poskytujú pôžičky. Úžera, nekalé praktiky pri uzatváraní zmlúv a neznalosť finančného sveta privádza mnohých do nepredstaviteľných problémov. Hovoriť o tom, že je to chyba tých, čo si peniaze požičiavajú, je zatváranie očí pred problémom. Finančná gramotnosť na Slovensku je nízka. Podľa prieskumov si ani absolventi stredných či vysokých škôl nevedia vždy vybrať najvýhodnejší úver. Čo potom jednoduchý človek, ktorý zúfalo hľadá peniaze na kúrenie? Zodpovednosť úverového vzťahu je na oboch stranách. Veriteľ by si mal vo vlastnom záujme preverovať bonitu klienta, a nie zneužívať jeho zjavnú neschopnosť platiť. Inak budeme v tomto prípade naďalej žiť iba podľa zákona prírody: prežijú silnejší.
