Manipulácia s číslami o raste korupcie

Korupcia sa stala nepríjemnou súčasťou spoločenského života a ani tie najlepšie pravidlá jej úplne nezabránia. Najhoršie by bolo, ak by ju ľudia prestali vnímať ako problém. To sa však tak ľahko nestane, lebo z korupcie vždy bude ťažiť menšina na úkor väčšiny. Prispieť k tomu môžu aj politici, keď občania zistia, že namiesto riešení je pre nich korupcia len nástrojom politického boja. A to sa práve teraz deje na Slovensku. Súčasťou obrany SDKÚ pred obvineniami z prania špinavých peňazí je okrem mlčania a výhovoriek, aj otváranie témy korupcie. Pre Ivana Mikloša sa však stala iba rečníckym cvičením. Napriek tomu, že zodpovedá za netransparentnú privatizáciu obrovského štátneho majetku. Mikloš: Meria sa to ťažko Ivan Mikloš už niekoľko týždňov šermuje pred kamerami tým istým grafom, ktorý vraj dokazuje nárast korupcie za vlády Roberta Fica. Tieto výsledky zverejnila organizácia Transparency International Slovensko (TIS), ktorá je súčasťou skupiny mimovládnych organizácií s priamym napojením na SDKÚ s tým, že pre túto politickú stranu vychováva a pripravuje nomenklatúrne kádre. Bývalý minister financií používa ako dôkaz na svoje vyhlásenia tvrdenia svojich ideologických partnerov, čo má isté výhody (nemôže sa stať, že by „argumenty“ nesedeli), ale je to dôveryhodné asi tak ako podporné listy, ktoré kedysi posielali robotnícke kolektívy vedeniu KSČ v boji proti rozvracačom totalitného režimu. Navyše je to práve Mikloš, kto sa ešte nedávno verejne dušoval, že „korupcia sa meria ťažko“. Zrazu sa ukazuje, že hoci je to nesmierne náročné, predsa len sa to dá. Takže nezostáva iné, len sňať klobúk pred obetavcami z TIS. Tým sa to podľa podpredsedu SDKÚ zjavne darí, aby mohol divákov ohurovať veľmi „ťažkým“, no celkom určite „objektívnym“ meraním. Podľa Mikloša bola vraj SDKÚ v boji proti korupcii úspešnejšia ako súčasná vláda. „Alternatívny Gabo“ (Palacka) či manažéri Slovenskej správy ciest s účtami vo švajčiarskych bankách s nomináciou SDKÚ, by o tom dozaista vedeli rozprávať. Možno raz aj budú – najlepšie pred policajným vyšetrovateľom alebo prokurátorom. Teraz však mlčia, zato Mikloš pre týždenník Plus 7 dní povedal, že „korupcia sa meria ťažko“. Vysvetlil tiež, že „preto sa meria vnímanie korupcie“. Tvrdí, že počas vlád Mikuláša Dzurindu sa vnímanie korupcie znižovalo, čo vraj „ľudia vyhodnocovali tak, že sa korupcia znižuje“ a vtedajší vicepremiér si aj dnes myslí, že to vnímali správne. Za Dzurindu podľa ľudí rástla Podľa dvojky na volebnej kandidátke SDKÚ ľudia vnímajú korupciu „správne“. Je pravda, že priamo označil za správne, ak občania vnímali, že za Dzurindu sa korupcia znižuje. Z toho môže vyplývať, že ak by to vnímali naopak, Mikloš by to za správne nepovažoval. Ale nepriamo sa dá jeho slovám rozumieť aj tak, že ľudia dokážu správne „vnímať“ a „vyhodnocovať“, ako sa korupcia v spoločnosti vyvíja naozaj. Napokon, korupcia sa dotýka takmer každého… Spoločne teda dokážu posúdiť, či korupcia narastá, alebo klesá. A ako sa naozaj vnímal vývoj korupcie na Slovensku počas Dzurindových vlád? Podľa metód používaných Ivanom Miklošom by bolo možné odvolať sa na nejaké „zistenia“ trebárs poslaneckých klubov vtedajších vládnych strán v Národnej rade SR, alebo príbuzných koaličných politikov. Pre skutočnú, nielen predstieranú objektivitu sa však ponúkajú údaje z dnes už opozičného súdka. Je ním prieskum Inštitútu pre verejné otázky, ktorý naozaj nik nemôže ani s najbujnejšou fantáziou podozrievať z nadŕžania Ficovej vláde. Ako každý rok, Inštitút pre verejné otázky aj v novembri 2005 zverejnil, ktoré problémy označili obyvatelia Slovenska za najzávažnejšie. Dajú sa porovnať aj so staršími údajmi za celé obdobie pôsobenia Mikuláša Dzurindu na poste premiéra. Zatiaľ čo v roku 1999, keď Dzurinda čerstvo nahradil Vladimíra Mečiara, považovalo morálku a korupciu za najzávažnejší problém len 15 percent ľudí, v roku 2002 to už bolo 31 percent. Za štyri roky Dzurindovho pôsobenia teda počet ľudí vnímajúcich korupciu ako najzávažnejší problém narástol o vyše sto percent. Zahraničie je na tom horšie Hoci je pravda, že potom dva roky tento počet klesal – aj keď sa už nikdy nedostal na východiskovú úroveň – na záver Dzurindovho pôsobenia vo vládnej funkcii opäť prudko narástol. V roku 2005 vyskočil z 22 na 29 percent. Ak má teda Ivan Mikloš pravdu, že občania vnímajú korupciu a jej vývoj správne, potom nemá pravdu, že „to ľudia vyhodnocovali tak, že sa korupcia znižuje“. Naopak, vyhodnocovali to tak, že sa z roka na rok (až na dve výnimky) zvyšovala. Opozícia lživý obraz o vnímaní korupcie nepredkladá, len v súvislosti s érou Dzurindových vlád, ale aj so situáciou v zahraničí. Nedávno zverejnené zistenia z celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer dokazujú, že v porovnaní s ostatnými štátmi nedosahuje vnímanie korupcie na Slovensku katastrofálne rozmery. Celková miera vnímanie korupcie ako hlavného problému krajiny je u nás 83 percent, čo je síce trochu nad úrovňou priemeru EÚ (78 %), ale výrazne nižšie, ako v Maďarsku (96 %), Slovinsku (94 %), či Poľsku (93 %). O niečo sme na tom lepšie ako v Česku (88 %). Podobne sme skončili pri meraní vnímania korupcie a klientelizmu politikov na národnej, regionálnej i miestnej úrovni. O tom, že branie úplatkov a zneužívanie funkcií na osobný prospech sa rozšírilo medzi politikmi na národnej úrovni, je presvedčených 56 percent obyvateľov Slovenska, zatiaľ čo priemer EÚ je 57 percent. V Maďarsku si to myslí 55 percent oslovených, v Česku až 68 a v Slovinsku 69 percent. Naozaj katastrofálne z toho vychádza Španielsko (70 %), Írsko (71 %) a Grécko (74 %). Za Fica korupcia poklesla Eurobarometer vyvracia aj kľúčové Miklošovo tvrdenie, že sa korupcia za súčasnej vlády zvyšuje. Podľa výsledkov na Slovensku, naopak, v posledných rokoch poklesol počet ľudí, ktorí korupciu vnímajú ako najväčší problém spoločnosti. Zatiaľ čo v septembri 2007 si to myslelo 88 percent respondentov, o dva roky neskôr ich podiel klesol na 83 percent. Väčšina členských štátov EÚ pritom v tom istom čase zaznamenala nárast počtu ľudí, ktorí považujú korupciu za najväčší problém – čiže opačný vývoj, než aký dosiahla Ficova vláda v boji proti korupcii a klientelizmu. Takže si už len stačí vybrať, či veriť viac Eurobarometru, ktorý podlieha Európskej komisii, alebo TIS s jej neprehliadnuteľnými prepojeniami na SDKÚ. Iveta Radičová v rozhovore pre médiá tento týždeň vyhlásila, že údery pod pás v predvolebnom súboji nie sú jej štýlom. To znie síce sympaticky, ale keďže zároveň zdôrazňuje, že spolu s „Ivanom“ tvoria nerozlučný tím, vyzerá to tak, že si Radičová dovolila tento luxus iba preto, lebo „podpásovky“ bude aj za volebnú líderku dzurindovcov rozdávať jej priateľ z vedenia SDKÚ. Miklošovo vystupovanie s témou korupcie a používanie nepravdivých argumentov ukazuje, že sa Slovensko má na čo tešiť, aj keď ex-kandidátka na prezidenta má v tomto súboji zostať nepoškvrnená. Lži pred voľbami Korupcia je nebezpečný spoločenský fenomén a v istom rozmere môže byť aj antisociálny. Najmä keď narastie do takých rozmerov, že bude odčerpávať zdroje potrebné na budovanie a udržiavanie sociálneho štátu. Ľudia na vlastnej koži cítia, čo všetko sa v posledných rokoch na Slovensku zmenilo aj v sociálnej oblasti, o koľko viac peňazí než predtým štát dáva na podporu mladým rodinám, či dôchodcom. Takže zvýrazňovanie korupcie v očiach verejnosti a zdôrazňovanie jej nárastu na základe nedôveryhodných údajov môže byť účinným spôsobom, ako spochybňovať reálne posilňovanie sociálneho štátu v súčasnom volebnom období. Podpredseda SDKÚ sa vydáva na nebezpečnú cestu, v ktorej cieli môže byť absolútna relativizácia rozsahu korupcie. Umelým vyrábaním káuz aj tam, kde žiadne nie sú, dokázali médiá citlivosť verejnosti na ne otupiť. Keď ľudia teraz zistia, že aj za tvrdeniami o rastúcej korupcii sú len lži využívané na predvolebný boj politikov, prestanú jej venovať akúkoľvek pozornosť. A to výrazne zníži šance na úspešný boj proti tomu nechutnému javu v spoločnosti. Keby Ivanovi Miklošovi išlo práve o to, nezvolil by si inú cestu. Autor pracuje na úrade vlády