Jozef Tiso Live

Tento týždeň si opäť pripomenieme smutné výročie udalosti, keď nám Adolf Hitler nanútil okamžitú a výrazne obmedzenú samostatnosť. Lebo 14. marca 1939 nie zo slobodnej vôle väčšiny slovenského obyvateľstva, ale na príkaz nacistického vodcu Nemecka národný parlament v Bratislave ukončil vyše dvadsaťročnú existenciu spoločného štátu Čechov a Slovákov. „Samostatné“ Slovensko sa navyše stalo vazalom a hračkou v rukách „nadľudí“, ktorí nás trpeli iba z nevyhnutnosti a dnes je jasné, že iba dočasne. Po porážke Sovietskeho zväzu mali aj Slováci skončiť vo vyhnanstve kdesi za Uralom. To, že sme ako národ prežili, sa stalo napriek, a nie vďaka politike našich vlastných predstaviteľov. Okrem toho bolo naše prežitie vykúpené asi sto tisíckami životov ľudí, ktorí skončili v koncentračných táboroch, na nútených prácach, na frontoch a v masových či úplne bezmenných, ba i dodnes neobjavených hroboch. Neboli to obete boja za národnú slobodu, alebo dokonca národné pozdvihnutie, boli to obete ľudskej zbabelosti, zvrátenej klérofašistickej ideológie, vojnového besnenia vyvolaného nemeckým nacizmom a počas celej vojny až do jej úplného konca podporovaného vtedajšími vládnymi slovenskými politikmi. Správanie slovenských vojakov v Sovietskom zväze, úteky Slovákov z „vlastnej“ republiky a najmä účasť v Slovenskom národnom povstaní boli jasnou odpoveďou na otázku, koho Tisov režim vlastne (ne)reprezentoval. Nič z toho, čo sa vtedy stalo, nebol výsledok omylu či nedostatku informácií. Práve naopak. Katolícky kňaz Jozef Tiso vo svojich verejných vystúpeniach napríklad smeroval k čoraz výraznejšiemu obdivu veľkonemeckej ríše a Adolfa Hitlera osobne, hoci bolo čoraz jasnejšie, že jeho politika je v príkrom rozpore so základnými zásadami kresťanstva. Podľa Kataríny Hradskej z Historického ústavu SAV to dokazuje aj zaujímavá kniha, ktorá sa onedlho dostane na pulty predajní. Na vyše 2 600 stranách zaznamenáva Tisove prejavy od októbra 1938 až po obdobie pred začiatkom SNP. Je medzi nimi aj kompletný prejav Tisa v slovenskom parlamente zo 14. marca 1939, keď vznikol slovenský štát, i známy protižidovský prejav z Holíča z roku 1942. Vydanie knihy je dobrým počinom v čase, keď sa z temnôt dejín opäť vynárajú pseudohistorici, ktorí neúnavne dokola požadujú Tisovo blahorečenie. Je dobré takpovediac naživo si pripomenúť neľudskú nenávisť a nekresťanskú neznášanlivosť, ktorú J. Tiso vnášal do verejného života. Vlastné slová totiž najlepšie usvedčujú vtedajšieho slovenského prezidenta z plnej zodpovednosti za protinárodnú politiku klérofašistického režimu. Autor je stály spolupracovník Slova