Ficov kabinet by podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) mal pokračovať v „reformách“. Priestor vidí najmä v oblasti školstva. Vláda by mala tiež prehodnotiť politiku nezavádzania poplatkov za denné štúdium, konštatuje správa OECD. Priestor na reformy, aké sa udiali v zdravotníctve alebo ich pravicoví experti navrhovali v školstve, je podľa mňa aj v oblasti cirkvi. Začať treba racionalizáciou a ekonomizáciou fungovania tejto oblasti, ktorá od roku 1989 neprešla nijakou reformou. Racionalizácia siete kostolov umožní štátu z ušetrených peňazí investovať viac do zvyšných kostolov tak, aby sa zvýšila kvalita ich služieb. Dochádzka do najbližšieho kostola od miesta bydliska 17 – 30 kilometrov je vzhľadom na zvýšenú kvalitu služieb zanedbateľná. Bude zachovaná základná sieť kostolov. Základná sieť bude vytvorená na základe využitia sedadiel v jednotlivých kostoloch. Nadbytočné kostoly, ktoré nie sú dostatočne využívané budú sprivatizované. Bude záležať na súkromnom investorovi, ako s nimi naloží, ale mnohé stoja na lukratívnych miestach, kde by mohli vyrásť nové hypermarkety. Časť takto získaných finančných prostriedkov pôjde na obnovu starých kostolov. Aby si ľudia viac vážili tieto služby a neplytvali nimi, budú musieť za vstup do kostola platiť symbolických 20 korún. Pri víkendoch a sviatkoch by sa poplatok zvýšil na 50 korún. Pre ľudí, ktorí by nemali dostatok finančných prostriedkov, by sa zaviedli takzvané kostolné pôžičky s kresťanským úrokom. Zavedenie poplatkov má byť zároveň aj motivačným faktorom. Ľudia si budú viac vážiť návštevu kostola, ako všetko, za čo si platia. Budú na kázňach sústredenejší, aby im nič neuniklo, keď si už zaplatili. Cirkev musí prejsť aj procesom demokratizácie, pretože v našej spoločnosti predsa nemôže existovať inštitúcia, ktorá nefunguje ani na základných princípoch demokracie. Po kázni by mali byť povinné diskusie s veriacimi. Bez diskusie niet demokracie. Všetci občania, aj ateisti by mali mať právo voliť cirkevných hodnostárov, keďže prispievajú na chod cirkvi rovnakým dielom zo svojich daní. Nesmieme zabudnúť ani na cirkevný majetok. Zaobchádzanie s ním a jeho spravovanie by malo byť verejné, lebo chod cirkvi je financovaný z verejných zdrojov. Mnohé moje myšlienky vyznievajú absurdne, ale tak isto absurdne vyznievajú aj mnohé pravicové „reformy“, a správa OECD tiež. Peniaze nie sú a nemôžu byť jediným meradlom dobrého fungovania spoločnosti. Autor je publicista
