Západná civilizácia vymiera! Demografi bijú na poplach a hovoria o demografickej zime, ekonómovia sa trasú o dôchodky, gynekológovia si hľadajú náhradné džoby a konzervatívni politici spolu s cirkvou verejne obviňujú „sebecké“ ženy, ktoré hľadia len na kariéru a nechcú rodiť deti. Hľadajú sa univerzálne a rýchle recepty, ako zákaz interrupcií, zníženie dostupnosti antikoncepcie či zvýšenie príspevkov na dieťa. Je odpoveď na taký zložitý problém naozaj taká jednoduchá? Ak áno, prečo klesá pôrodnosť v naoko rovnako vyspelých štátoch Európy rozdielne? Prečo od zákazu interrupcií v Poľsku pred vyše desiatimi rokmi klesla pôrodnosť u nášho severného suseda na 1,2, čo je dokonca menej ako je počet detí narodených na jednu ženu u nás (1,28)? A prečo sa najmenej detí z celej EÚ (1,15) rodí v silne tradicionalistických krajinách ako Španielsko a Taliansko? Je načase zamyslieť sa nad tým, kadiaľ vedie cesta pre rodinu, a tým zdravý populačný vývoj Slovenska. Pri koncepcii rodinnej politiky na seba narážajú – a to nielen u nás, ale i v Európe – dva modely. Konzervatívny kresťansko-demokratický, presadzujúci udržanie tradičného vzoru rodiny, a tým rodových stereotypov v duchu Bismarkovho „Kinder-Küche-Kirche“, často spojený s pokusmi o reštriktívne zákonné úpravy v oblasti reprodukčných práv. Jeho cieľom je viac-menej posilniť pozíciu muža ako živiteľa a ženy ako matky, starajúcej sa o deti a domácnosť. Proti tomuto modelu stojí sociálno-liberálna cesta s moderným poňatím rodiny, ktorá rozdeľuje zodpovednosť za jej chod na oboch rodičov a presadzuje rovnoprávne postavenie ženy v spoločnosti. Pri hodnotení oboch modelov je zaujímavé porovnať fakty v európskom meradle. Pri sledovaní populačného vývoja krajín EÚ zistíme, že najnižšiu pôrodnosť v EÚ vykazujú krajiny so silným tradičným modelom rodiny a postkomunistické krajiny, ktoré sa k takémuto modelu postupne vracajú. Najnižšiu pôrodnosť majú Poľsko, Česko, Slovinsko, Litva a Lotyšsko, Maďarsko a my. Po tejto skupine nasledujú Španielsko, Grécko, Taliansko a Malta, teda krajiny preferujúce tradičné rodiny s nízkou účasťou žien vo verejnom živote. Štatistiky hovoria jasne – práve ženy v domácnosti majú najmenej detí a túto skutočnosť nezmenilo ani zvyšovanie rodinných prídavkov a rôzne pokusy o finančné stimulácie. Najvyššiu fertilitu v rámci EÚ majú štáty ako Francúzsko (1,90), Írsko (1,99) a Spojené kráľovstvo, škandinávske krajiny a krajiny Beneluxu. Porovnateľne sú na tom aj USA. Práve v týchto krajinách vďaka autentickému feministickému hnutiu alebo politickým opatreniam (Írsko) dosahuje rodová rovnosť najvyššiu úroveň. Príkladom sú škandinávske štáty, kde sa počas posledných desaťročí podarilo uplatňovaním rovnosti príležitostí a princípu Gender Mainstreaming vytvoriť optimálne podmienky na spojenie rodiny a kariéry. Podobným príkladom je Francúzsko, kde sú materské škôlky a družiny k dispozícii širokoplošne a zadarmo. Dôsledné presadzovanie aktívnej rodovej politiky, odstránenie diskriminácie žien, vytváranie priaznivých podmienok na ich zamestnanosť, teda pracovné miesta na nižší úväzok; podpora podnikania, dostatočný počet predškolských zariadení či starostlivosť o školopovinné deti cenovo prístupná pre všetky rodiny a v neposlednom rade aj vysoká účasť žien na rozhodovacích procesoch, teda aj ich aktívna participácia pri tvorbe štátnej rodinnej politiky dosiahli želané a obdivuhodné výsledky. Tvrdenia konzervatívcov, že k sociálnej stabilite a populačnému rastu najviac prispieva tradičné vnímanie rodiny, teda akosi neobstojí. Naopak – čím vyššia emancipácia žien, čím vyššia ich účasť na rozhodovacích procesoch a spolupodieľaní na tvorbe koncepcií štátnej politiky, čím optimálnejšie podmienky pre ich zamestnanosť a zosúladenie rodinného a pracovného života, tým zdravšie sa spoločnosť vyvíja. OSN vydáva pravidelne rebríček krajín s najvyššou kvalitou života, hodnotenou podľa Human Development Index (HDI). Na prvých miestach sa už tradične umiestňujú škandinávske krajiny na čele s Nórskom, krajiny Beneluxu a Austrália, prvú desiatku uzatvára USA. Všetky krajiny na popredných miestach (Nórsko, Island, Austrália, Luxemburg, Írsko, Kanada, Švédsko) majú vysoké zastúpenie žien v politike, tridsať až takmer päťdesiat percent a rovnako aj pomerne vysokú pôrodnosť. Vyššie zastúpenie žien znamená humánnejšiu politiku, lepšiu kvalitu života a lepšie podmienky pre rodiny a výchovu detí. Na porovnanie: Slovensko je v rebríčku na štyridsiatom druhom mieste a napriek proklamovanému ekonomickému rastu sme za dva roky klesli o tri miesta. Neobstoja ani nezmyselné reči konzervatívnych politikov a cirkvi o potrebe zákazu interrupcií pre vymieranie Slovenska či ochranu tradičnej rodiny, ktorú vraj popri feministkách najviac ohrozujú homosexuáli. V sociálno-liberálnych krajinách rešpektujúcich ľudské práva a povoľujúcich manželstvá homosexuálov, a umožňuje im adoptovať deti, sa totiž rodí podstatne viac detí ako na tradične katolíckom Slovensku, Malte, v Poľsku či Taliansku. Rodinu neohrozuje registrované partnerstvo homosexuálov či kariéra žien. Naopak. Najväčším ohrozením je, keď sa nerešpektuje právo ženy na slobodnú voľbu spôsobu života. Ak chceme, aby sa naša spoločnosť vyvíjala zdravo, nesmieme ženu stavať pred rozhodnutie „rodina, alebo kariéra“. Autorka je výkonná riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo
