Ad: Barbarské vyčíňanie v Bratislave (Jakub Topol), Slovo 14-15/2007 Toť nám bulvárny mienkotvorný denník oznámil, že Bratislava sa stane mestom mrakodrapov. V najbližších rokoch v nej pribudne viac ako 30 výškových budov, ba aj naozajstný mrakodrap nad 150 metrov. Na internete, v diskusiách na súčasnú mrakodrapomániu možno čítať kadečo. Od – fuj! až po – sláva! Tiež so zaujímavou radou jedného „pravého Bratislavčana“, za akého sa označil: „Len debil si myslí, že sa v Blave nebude stavať do výšky. Je hlavným mestom, a nie parkom. Kto chce zeleň a stromy, nech sa vysťahuje na Sibír!“ A je to. Po odporúčaní Pánisových hejslovákov s ich Maďari za Dunaj! tu máme strelku kompasu pre „nepravých Bratislavčanov“, teda pre ľavých, stredných a iných bez strán a nestranných, čiže – debilov: Ta ho, na Sibír s nimi! Možno by „pravý Bratislavčan“ našiel aj ochotného developera, ktorý by pre nespokojencov z mesta na Dunaji vybudoval medzi veľtokmi Ob, Jenisej a Lena pár exilových mini gulagov. Akýchsi gulagčikov. Developer je však materiálovo šetrný a ziskovo vysoko efektívny, preto by nestaval do neba, ale do pekla. Podzemné diela by mohli mať romantické názvy. Napríklad Square of četyre zemľanky. Alebo: Tower ničevo. Či City for golódnych. Dve hlboké zemľanky vedľa seba ako dvojičky by neboli po anglicky Twins, ale po rusky Bliznecy. A pod. Ale vráťme sa zo Sibíri domov, ešte a zatiaľ, k Dunaju. Keďže po totalitnom: Ja som baník, kto je viac? znie demokratické: Ja som developer, kto je najviac! – navrhujem, aby sme nezostali len pri biednych 30-tich mrakodrapoch, ale potešili „pravého Bratislavčana“ a nejedného dychtivého developera. Nech mestské zastupiteľstvo prijme združený kapitalistický záväzok, že každý Bratislavčan bude mať svoj vlastný mrakodrap. Som si istý, že by každý zástupca bratislavského ľudu zahlasoval za takéto uznesenie. Bratislavskí poslanci s radosťou predávajú mestský majetok, ktorý patrí všetkým Bratislavčanom, akoby patril len im – vyvoleným osemdesiatim konšelom. Konečne by dali dôkaz, že nemyslia ustavične len na svoje osobné záujmy, ale výnimočne, ak sa im to ešte viac hodí, aj na ostatných Bratislavčanov. Boženko, to by bola mrakodrapová nádhera… síce by nikto okolo seba nič nevidel, len múry z betónu, ocele a skla svojich susedov, ale mať pokope 425 459 (podľa sčítania obyv. k 31. 12. 2005) mrakodrapov na 367,9 kilometrov štvorcových, to veru nie je ani v „juesej“… Celá zemeguľa by nám závidela mrakodrapových obrov. Zo stredoeurópskeho tigra by sme sa razom stali svetovou – opicou. Bratislavu by sme premenovali na King-kongslavu. Všetky cesty by neviedli do Ríma, ale do King-kongslavy, Socha slobody v New Yorku by bola len atrapou v porovnaní s naším ozrutným King-kongom rozkročeným nad Kamzíkom, na mieste dnešnej televíznej veže. Jeho velikánska gebuľa by sa strácala v oblakoch, v ruke by namiesto fakle držal poriadnu bakuľu. Ako svoj symbol. Moci, sily, násilia, bezohľadnosti a rozdupávania a ničenia všetkého pod sebou a okolo seba. Chlpatú hruď by zdobila šerpa s nápisom, ktorú mu s láskou pripli vďační developeri: „Ja som tá pravá opica!“ Rudolf Gallo, Bratislava V rubrike sú publikované listy redakcii a komentáre z internetových diskusií na webstránke Slova. Redakcia si vyhradzuje právo príspevky upravovať a krátiť.
