Poľská vláda sa nedávno pokúsila zbaviť mandátu europoslanca Bronislawa Geremeka – liberála, bývalého politického väzňa a lídra Solidarity, bývalého ministra zahraničných vecí. Dôvodom je jeho odmietnutie podpísať ďalšie vyhlásenie, že nebol agentom komunistickej tajnej polície. Európsky parlament označil kroky poľskej vlády za „honbu na čarodejnice“, Geremek označil lustrácie za hrozbu občianskym slobodám, poľský premiér Jaroslaw Kaczyński ho obvinil z „poškodzovania domoviny“. Toľko fakty. Adam Michnik v britskom denníku Guardian vidí situáciu v Poľsku ako odraz klasického vývoja „dvoch fáz revolúcie“. Prvou je boj o slobodu, druhou boj o moc. V skutočnosti tieto dve fázy prebiehajú prakticky súčasne a dnešní víťazi v poľskom „boji o moc“ vyhrali aj pre spôsob, akým prebehol „boj o slobodu“. Pád komunistického režimu nepriniesol len politické a občianske slobody, ale aj „ekonomickú transformáciu“ sprevádzanú krachmi štátnych podnikov, nezamestnanosťou, zvyšovaním sociálnej nerovnosti a vypuklejšími spoločenskými problémami. Politické a ekonomické zmeny otvorili krajinu svetu, u „porazených transformácie“ však vyvolali aj strach zo sveta prechádzajúci do xenofóbie a šovinizmu. Po tom, ako sa pri vláde vystriedali „reformovaní komunisti“ a skupina disidentov s koreňmi v Solidarite – obe skupiny rovnako neúspešné pri riešení negatívnych dopadov transformácie – nastúpila nová garnitúra. Jej oficiálnym heslom bola „ochrana drobného poľského človeka“. Ale koalícia revanšistov, bývalých komunistických regionálnych lídrov a etno-klerikálnych radikálov pravdepodobne nedokáže priniesť úspešný alternatívny program, a tak živí aspoň podozrievavosť, strach túžbu po odplate, ktorá ju vyniesla k moci. Autor je spolupracovník Slova