Prezident Bush sa pravdepodobne rozhodol, že si v poslednej chvíli vybuduje politický pomník. Po tom, ako niekoľko rokov vytrvalo tvrdil, že klimatické zmeny, a najmä to, že ich zapríčinil človek, sú výmyslom fundamentalistických ekológov, teraz navrhol vlastný globálny pakt boja proti nim. Pravda, urobil to spôsobom sebe vlastným – unilaterálne, obchádzajúc multilaterálne fórum a spoliehajúc sa na „koalíciu ochotných“. Keď fakty prinútili amerického prezidenta zmeniť názor na jednu z najvážnejších hrozieb – klimatické zmeny – začal hľadať spôsob, ako nielen nestratiť tvár, ale si aj vy-budovať „politický pamätník“ a súčasne neskrížiť cesty svojim sponzorom v amerických korporáciách. Stále odmieta akýkoľvek globálny pakt podobný Kjótskemu protokolu – so záväznými redukciami kontrolovanými medzinárodnými inštitúciami – navrhol však čosi ako upgradovanú verziu Ázijsko-pacifického partnerstva pre čistý rozvoj, ktoré USA uzavreli s niektorými krajinami pacifického regiónu. Toto partnerstvo sa sústreďuje na investície do efektívnejších technológií a dobrovoľné záväzky zúčastnených krajín, nestanovuje však nijaké limity na zníženie emisií skleníkových plynov. Lenže americký prezident má jeden podstatný problém – svoj „spojenecký potenciál“ už stihol dávno vyčerpať, a tak nemôže dúfať, že sa k nemu bude chcieť pridať veľa krajín. Bushova administratíva chce koncom roka zorganizovať sériu stretnutí s pätnástimi najväčšími producentmi skleníkových plynov – okrem vyspelých priemyselných krajín tam majú byť aj zástupcovia rýchlo rastúcich rozvojových ekonomík ako Brazília či India. Zatiaľ z nich pozitívne reagovala len Británia (čo nie je nijaké prekvapenie). Nemecko, hostiteľ súčasného summitu G8, návrh odmietlo. Ešte jednoznačnejší bol brazílsky prezident Lula, ktorý v rozhovore pre britský Guardian nazval Bushov prístup „volutarizmom“, ktorý sa spolieha na „koalíciu ochotných“, a nie na globálne inštitúcie. „Nemôžeme dovoliť, aby voluntarizmus zvíťazil nad multilateralizmom.“ Autor je spolupracovník Slova
