Inštalácia raketového obranného systému vo východnej Európe je v zásade vyhlásením vojny. Predstavte si, ako by Spojené štáty reagovali, keby sa Rusko, Čína, Irán alebo akákoľvek iná zahraničná mocnosť odvážila čo i len pomyslieť na umiestnenie raketového obranného systému na amerických hraniciach, ani nehovoriac o tom, ak by tie plány začala realizovať. V takomto nepredstaviteľnom prípade by bola násilná americká reakcia nielen takmer istá, ale aj pochopiteľná. Dôvody by boli jasné a jednoduché. Všetky strany vedia, že raketová obrana je zbraňou umožňujúcou prvý úder: Rešpektovaní americkí vojenskí analytici ju opisujú ako „nie len štít, ale aj nástroj umožňujúci akcie USA“. Jej existencia „umožní efektívnejšie použitie americkej vojenskej sily v zahraničí“. „Ochranou domácej pôdy pred odvetou (raketová obrana) podporí schopnosť a ochotu Spojených štátov „formovať“ prostredie v iných častiach sveta.“ „Cieľom raketovej obrany nie je ochrana Ameriky. Je nástrojom globálnej dominancie.“ „Podstatou raketovej obrany je zachovanie schopnosti Ameriky použiť silu v zahraničí. Nie je to obrana. Je to útok. A presne to potrebujeme.“ Všetky tieto citáty pochádzajú z rešpektovaných liberálnych a mainstreamových zdrojov, ktoré podporujú vývoj systému a jeho umiestnenie na vzdialených hraniciach americkej globálnej dominancie. Logika je jednoduchá a ľahko pochopiteľná. Fungujúci raketový obranný systém dáva potenciálnym cieľom najavo, že „vás napadneme kedykoľvek budeme chcieť a vy nebudete schopní reagovať, preto nás nemôžete zastrašiť“. Európanom je systém opisovaný ako obrana pred iránskymi raketami. Ak by aj Irán mal jadrové zbrane a rakety dlhého doletu, šanca že ich použije na útok proti Európe je menšia než šanca, že Európu zasiahne asteroid. Ak je teda dôvodom obrana, Česká republika by mala inštalovať systém chrániaci proti asteroidom. Ak by Irán naznačil najmenší pohyb týmto smerom, krajina by bola vymazaná z povrchu zeme. Systém je naozaj namierený na Irán, ale ako zbraň umožňujúca prvý úder. Je súčasťou eskalujúcich hrozieb USA, že napadnú Irán, hrozieb, ktoré sú samy o sebe vážnym porušením Charty OSN, hoci táto otázka pri štátoch, ktoré sa stavajú nad zákon, nevyvstáva. Keď Gorbačov súhlasil s tým, aby sa zjednotené Nemecko pridalo k nepriateľskej vojenskej aliancii, akceptoval veľmi vážnu hrozbu ruskej bezpečnosti. Dôvody sú príliš známe na to, aby sme ich museli opäť rozoberať. Výmenou za to vláda USA prisľúbila, že sa NATO nebude rozširovať na východ. Prísľub bol porušený o niekoľko rokov neskôr, čo na západe vyvolalo málo reakcií, no zvýšilo hrozbu vojenskej konfrontácie. Takzvaná „raketová obrana“ vytláča hrozbu vojny ešte o pár stupňov vyššie. „Obrana“, ktorú poskytuje, zvyšuje hrozbu agresie na Blízkom a Strednom východe s nevypočítateľnými následkami. Rovnako tak zvyšuje hrozbu smrteľnej jadrovej vojny. Pred viac ako polstoročím Bertrand Russell a Albert Einstein vydali mimoriadnu výzvu ľuďom sveta, v ktorej ich varovali, že stoja pred voľbou, ktorá je „prísna, hrozná a nevyhnutná: ukončíme existenciu ľudskej rasy, alebo sa ľudstvo vzdá vojny?“ Akceptovanie takzvaného „systému raketovej obrany“ znamená voľbu ukončenia existencie ľudstva. Možno v nie až takej vzdialenej budúcnosti. Otvorený list Noama Chomskeho Janovi Tamášovi z iniciatívy „Ne základnám“ bol uverejnený na stránkach www.zmag.org a www.nezakladnam.cz
