Miliardy eur na informatizáciu

Rozvoju informatizácie spoločnosti preto venujeme významnú pozornosť, a to tak, aby sa stala pre ľudí skutočným prínosom. Za meradlo úspechu budem považovať aj to, ak sa nám čo najskôr podarí sprístupniť internet doslova pre každú obec i občana na Slovensku. Samostatný operačný program Informatizácia spoločnosti tvorí základný kameň vedomostnej spoločnosti a investície do IKT sú najvýraznejším zdrojom jej inovačnej výkonnosti. V úrovni informatizácie spoločnosti Slovensko patrí do skupiny krajín veľmi pomaly dobiehajúcich priemer EÚ. Napriek tomu bola oblasť budovania informačnej spoločnosti v SR pri poslednom pravidelnom hodnotení našej krajiny Európskou komisiou hodnotená pozitívne, i keď aj tu nás čaká ešte veľmi veľa práce. V podobe operačného programu Informatizácia spoločnosti ju zastrešuje Úrad vlády pod mojou gesciou a som rád – hoci to bude znieť neskromne – že už patrí medzi zopár operačných programov zo Slovenska, ktoré budú definitívne schválené v priebehu septembra. Má tri hlavné priority: (1) e-government, elektronizácia verejnej správy na centrálnej i regionálnych úrovniach, (2) rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry a (3) zvýšenie prístupnosti k širokopásmovému internetu. Verejná správa – katastrofálne zaostávanie Slovensko dnes vynakladá približne 70 % výdavkov verejného rozpočtu na zabezpečenie základných funkcií verejnej správy. Náklady na verejnú správu ustavične narastajú a sú stále náročnejšie na efektívnu komunikáciu a zdieľanie kvalitných informácií. Ale pretože jednotlivé služby verejnej správy nie sú navzájom prepojené, sú dokonca i pre samotných úradníkov často neprehľadné. Z hľadiska efektívnosti, bezpečnosti, vzájomného prepojenia a poskytovania digitálnych služieb nedosahuje informatizácia verejnej správy ani zďaleka požadovanú úroveň. Nízka kvalita informačných systémov vo verejnej správe je tiež výsledkom toho, že v rôznych inštitúciách sa používajú rôzne systémy, ktoré navzájom nedokážu komunikovať. Väčšinu nielen existujúcich, ale dokonca aj plánovaných informačných systémov v úradoch preto nemožno vôbec prepojiť a podiel automaticky vkladaných údajov je menší ako 10 %, čiže 90 % údajov sa vkladá manuálne! Podiel informačných systémov ústredných orgánov štátnej správy, ktoré majú nadrezortné prepojenie, je iba 5 %. V komunikácii s verejnou správou, ale aj v samotnej verejnej správe prevažuje papierová podoba, pričom veľké množstvo často aj užitočných údajov sa nespracuje nikdy. Vybavovanie rôznych záležitostí i vnútorné fungovanie úradov je väčšinou komplikované a keďže sa navyše málo používajú informačno-komunikačné technológie (IKT), úrady síce vyžadujú a zhromažďujú obrovské množstvo údajov, ale pritom majú veľmi málo informácií. Tretinu príjmov dávame úradom Vybavenosť orgánov územnej samosprávy IKT na úrovni miest a obcí je v porovnaní so štátnou správou ešte horšia. Na vybavenie väčšiny záležitostí potrebujeme papier: potvrdenie na papieri, žiadosť na papieri, overenie na papieri, odpovede na papieri. Úrady samospráv buď internet nemajú vôbec, alebo na ich webových stránkach nájdete iba formuláre, ktoré treba vytlačiť, podpísať, zaniesť alebo poslať klasickou poštou. Priemerný slovenský občan tak strávi ročne päť dní vybavovaním svojich záležitostí na úradoch. Za služby verejnej správy pritom zaplatí približne tretinu svojich príjmov. Koncept elektronizácie verejnej správy a rozvoj elektronických služieb preto predpokladá, že verejná správa bude požadovať pri vybavení agendy od ľudí, alebo podnikateľov vyplnenie a odoslanie jediného elektronického formulára z integrovaného obslužného miesta, cez svoj počítač, mobil, kiosk alebo televízne pripojenie. Používatelia internetu navštevujú podľa prieskumov webové stránky štátnych inštitúcií, aby získali informácie, a nie, aby cez ne aj niečo vybavili. Prístupnosť a prehľadnosť stránok je preto veľmi dôležitá (a často zanedbávaná). eGovernment však nie je definovaný len ako poskytovanie informácií zo strany verejnej správy, ale aj ako možnosť realizovať úkony cez internet. Nové finančné zdroje z EÚ Na poskytovanie služieb verejnej správy cez internet nám napríklad chýba zákon, ktorý zrovnoprávni elektronickú a papierovú komunikáciu. Aby to však fungovalo, musia byť registre úradov schopné poskytovať výpisy použiteľné na právne úkony (ako to nedávno urobilo ministerstvo spravodlivosti) a vpred treba pohnúť aj praktické používanie zaručeného elektronického podpisu. Zákon o ňom máme už od roku 2002, ale ľudia a firmy ho masovo nevyužívajú. Problémom pritom nie je ani tak jeho cena, ako skôr nepripravenosť verejnej správy ponúknuť užitočné služby tam, kde by bol využiteľný. Hovoriť o ambíciách v oblasti vedomostnej spoločnosti bez finančného krytia by nemalo zmysel. Hoci sa už v súčasnom období usilujeme podporu štátu zvýšiť a najmä zefektívniť, minimálne v najbližších rokoch budeme obmedzení prípravou na zavedenie eura k 1. 1. 2009. Napriek tomu sa zasadzujem a budem zasadzovať o postupné, ale zároveň efektívne zvýšenie verejných zdrojov. Mojím zámerom tiež je, aby sa dostupné a plánované finančné zdroje, roztrieštené do viacerých rezortov, vynakladali nielen efektívne, ale aby sa vzájomne dopĺňali. Samozrejme, chceme využívať aj finančné prostriedky EÚ zo štrukturálnych fondov vrátane 7. rámcového programu pre vedu a techniku, a aj súkromné investície. Ďalej máme k dispozícii CIP – Rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie. Na rozdiel od rámcových programov pre výskum a demonštračné aktivity, ktoré EK, resp. jej predchodcovia iniciujú už niekoľko desaťročí, ide o nový rámcový program, ktorý potrvá do roku 2013. Nemá nahrádzať chýbajúce aktivity v rámci štrukturálnych fondov, ale je chápaný ako doplnkový, so zameraním na riešenie horizontálnych problémov celej EÚ a nielen jedného členského štátu. Z hľadiska obsahu má priniesť námety na konkrétne inovačné procesy. Informatizácia prierezovou prioritou Informatizácia spoločnosti má vlastný operačný program, na ktorý bude v rokoch 2007 – 2013 zo štrukturálnych fondov vyčlenená miliarda eur. Elektronizácia verejnej správy je jeho prioritou č. 1. Zo spomínanej sumy je pre túto prioritu plánované využitie až 70 % z celkovej sumy, čo s národným spolufinancovaním predstavuje vyše 800 mil. eur. Samotná informačná spoločnosť sa súčasne stala tzv. horizontálnou prioritou Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 – 2013, čiže prioritou, na ktorú vyčlenia financie aj ďalšie operačné programy. Ak má Slovensko primerane k svojim vnútorným zdrojom a možnostiam participovať na pozitívnych sociálno-ekonomických efektoch inovačného procesu a utvárajúceho sa nového technologického spôsobu výroby, výmeny a informačnej komunikácie, tak sa musí adekvátne prispôsobiť aj prevratnému vývoju vonkajších podmienok. Nevyhnutnou podmienkou účinného využívania šancí, ktoré nám vstup do EÚ otvára pri formovaní vedomostne orientovanej spoločnosti je to, aby sa jej priority v prvom rade dostali reálne do centra našej priemyselnej, energetickej i celkovej hospodárskej politiky a do stratégie našich podnikateľských subjektov. A vôbec, aby si tento pojem osvojila aj verejnosť. Slovensko má potenciál. Sme krajina, v ktorej je vzhľadom na jej veľkosť možné pomerne flexibilne realizovať potrebné zmeny, a skôr pocítiť aj ich prínosy – hoci práve prechod k vedomostnej spoločnosti je dlhodobá úloha. Práve pre túto výzvu i šancu si potrebujeme čo najskôr určiť základnú víziu ďalšieho rozvoja Slovenska vrátane národnej stratégie vytvorenia vedomostnej spoločnosti. To si vyžaduje predovšetkým určenie odvetví, ktoré by mali byť základom budúcej prosperity Slovenska a vytvárali predpoklady pre jeho rozvoj. (Medzititulky – SLOVO) Autor je podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť