Ak si myslíte, že mnísi, ktorí protestujú proti vojenskej junte v Mjanmarsku, sú pasívni a neškodní, mýlite sa. Výsledkom mesiaca protestov bolo niekoľko stovák zatknutých, desiatky umreli alebo boli vážne zranení. Lenže ich odpor môže byť pre vojenský režim znamením skorého konca. Protesty mníchov nie sú v juhovýchodnej Ázii, kde buddhistickí klerici a intelektuáli zohrávajú tradične dôležitú úlohu presahujúcu hranice duchovného života, prekvapením. Pri hlbokej chudobe a ekonomickej kríze, ktorá priviedla mnohých Mjanmarčanov, a tým skôr mníchov, ktorí žijú najmä z milodarov, na okraj hladovania – je skôr prekvapením, že neprišli skôr. Na rozdiel od Vietnamu, kde vojna poznačila negatívne aj náboženský život, buddhizmus v Mjanmarsku kontinuálne prekvitá. Potláčanie prodemokratických protestov v krajine nie je žiadnou výnimkou, represia voči mníchom je však zriedkavá. Angažovaný buddhizmus Angažovaný buddhizmus má v regióne dlhú tradíciu. Termín zaviedol vietnamský mních a mierový aktivista Thich Nhat Hanh, ktorý sa stal známy počas Vietnamskej vojny. Spôsoby angažovania pritom zďaleka nie sú len pokojné – v roku 1963 sa napríklad na protest proti prenasledovaniu buddhizmu podpálil mních Thich Quang Duc a v Saigone prepukli nepokoje, ktoré prispeli k pádu režimu Ngo Dinh Diema. Buddhizmus sa zo západného uhla pohľadu môže zdať mierumilovný a pokojný. Prispieva k tomu jeho odkaz súcitu, vnútorného pokoja a sebazdokonaľovania. V ázijských spoločnostiach je však inštitúciou s omnoho širším politickým pôsobením, porovnateľným s jezuitmi. Thich Nhat Hanh, inšpirovaný zenbuddhizmom (v ktorom sa, okrem iného kladie dôraz na plné sústredenie pri akejkoľvek činnosti – či je to pitie čaju, aranžovanie kvetov alebo lukostreľba), považoval angažovanie za súčasť buddhistickej praxe. S Hanhom súhlasí aj prominentný thajský sociálny kritik a aktivista Sulak Sivaraksa: „Ak sa má buddhizmus stať relevantnejším pre moderný svet, je dôležité nerobiť kompromisy so základmi, ako sú etické prikázania (sila). Tieto etické prikázania však musia byť preformulované tak, aby mali zmysel v živote súčasných spoločností. Buddhisti (totiž) tradične žili v skôr jednoduchých spoločnostiach, väčšinou agrárnych.“ Buddhizmus a politika No ak sa spoločnosť stane omnoho zložitejšou, tieto jednoduché interpretácie etických noriem už tak dobre nefungujú: „Sociálna realita v modernom svete sa stala príliš komplexnou a vzájomne prepojenou. Musíme sa pýtať napríklad: Dovolíme, aby šli peniaze z našich daní na zbrojenie? Budeme sa izolovať od politického života a nebudeme súperiť s vládou? Mali by sme chovať zvieratá pre potravu? Ak je naša spoločnosť nespravodlivá, vykorisťujúca, a násilná, ako na to zareagujeme?“ Pred niekoľkými rokmi som v severnom Thajsku videl buddhistických mníchov, ktorí sa snažili zachrániť tropický prales tým, že okolo stromov viazali posvätné šatky. Drevorubači, sami veriaci buddhisti, sa ich potom už nedotkli. Nie je to jediný prípad, keď bol buddhizmus súčasťou miestneho environmentálneho hnutia. Na Srí Lanke zareagovali buddhistickí mnísi na občiansku vojnu vytvorením politickej strany. Dnes však sedia v parlamente a obraňujú vojenské riešenie tamilského povstania. Tamili sú najväčšou menšinou a v prevažne buddhistickej krajine sú hinduistami a kresťanmi. Keď sa reportér New York Times pýtal na buddhizmus v politike mnícha Athuraliye Rathana, ktorý vedie Stranu národného dedičstva v srílanskom parlamente, ten podráždene odpovedal: „A je politika nečistá? Bol Mao-ce-tung nečistý? Bol Mahátmá Gándhí nečistý?“ Vetry zmien Angažovaný buddhizmus je dnes normou napríklad vo Vietname, kde stále častejšie zatýkajú buddhistických mníchov, ktorí sú kritickí. Thich Quang Do, líder nelegálnej buddhistickej cirkvi – Zjednotenej buddhistickej cirkvi Vietnamu – je v domácom väzení aj za to, že sa snažil pomáhať obetiam povodní v delte Mekongu. V krajine, kde je 80 percent obyvateľov buddhistov, sa vládnuca Komunistická strana snaží držať pod kontrolou jediné mocenské centrum, ktoré by ju mohlo ohroziť. Na rozdiel od Vietnamu, kde vojna negatívne poznačila aj náboženský život, buddhizmus v Mjanmarsku kontinuálne prekvitá. Potláčanie prodemokratických protestov v krajine nie je nijakou výnimkou, represia voči mníchom je však zriedkavá. Pred niekoľkými rokmi bolo v Mjanmarsku vážnym zločinom aj vlastnenie faxu. Dnes si však už mnísi môžu posielať textové odkazy, synchronizovať svoje protesty a pochody v najväčších mjanmarských mestách. Ani zahraničné médiá už nedržia mimo hraníc, Mjanmarsko už nie je také izolované, ako bolo počas studenej vojny. Čína, ktorá chráni mjanmarský režim, je sama citlivejšia na medzinárodnú kritiku, najmä pre integráciu do svetovej ekonomiky, ale aj pre symbolickú dôležitosť Olympijských hier, ktoré sa majú konať v roku 2008 v Pekingu (prodemokratickí a buddhistickí aktivisti aj preto žiadajú ich bojkot). Hlboko veriaci – alebo aspoň poverčiví – sú vraj aj generáli vládnuci v krajine. Mnohí z nich dávajú značné sumy na obnovu buddhistických svätýň a stavbu nových sôch Buddhu, aby si zlepšili karmu. Buddhistickí mnísi však nedávno odmietli brať almužny či už od nich, alebo ich rodín. V Mjanmare tak, napriek súčasnému rozdeleniu moci, nepokoje neohrozujú buddhizmus, ale vládnucu juntu. Čas zmeny sa možno priblížil. Článok bol uverejnený v časopise The Nation Redakčne upravené
