Skvelý výkon parlamentu, keď sa mu podarilo v novele sociálneho zákona schváliť dve protichodné ustanovenia, má ďalšie pokračovanie. Predseda NR SR Pavol Paška zverejnil na internete novelu v podobe, ktorá jedno zo spomínaných ustanovení vypúšťa. Opozícia to považuje za škandál nevídaných rozmerov a chce zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu, na ktorej sa pokúsi o jeho odvolanie. Obidve strany sa obviňujú zo všeličoho, ale najmä z nedostatku slušnosti a zdá sa, že majú pravdu. Zrejme vedia, o čom hovoria. Politika sa totiž so slušnosťou rozišla už dávno v temnej prehistórii, keď vznikali prvé štátne útvary. Dokonca je možné, že sa ani nikdy nestretli. Nakoniec, politika sa vždy odvolávala na slušnosť, ale slušnosť na politiku? Opozícia zavádza a robí zbytočný humbug, ale v niečom má možno predsa len pravdu. Paška spomínaným krokom šliapol vedľa. Nejde o to, či mal v úmysle zaistiť politickú výhodu svojej strane, alebo len riešil problém spôsobený zmätkom v parlamente. Problém je v tom, že aj keby boli jeho úmysly naozaj anjelsky čisté, už sa nezbaví podozrenia, že zákon sa zámerne pokúsil predložiť v podobe, ktorá vyhovuje Smeru. Jeho schvaľovanie totiž vôbec neprebiehalo hladko. Vladimír Mečiar si v procese príprav tejto novely (samozrejme, úplnou náhodou) osvojil návrhy dôchodcovských správcovských spoločností. A robil problémy. Preto je pravdepodobné, že za svoju podporu pri opätovnom hlasovaní sa pokúsi získať minimálne ďalšie výhody. Lenže, výhody pre Mečiara sa rovnajú nevýhodám pre Smer – tak už to pri „spolupráci“ so šéfom HZDS funguje odjakživa. Zmätočné hlasovanie prinieslo Smeru problémy. Lenže problémy má nielen jedna strana, ale celá spoločnosť. Zmätky pri hlasovaní sú totiž dôsledkom toho, že väčšina poslancov netuší, o čom sa práve hlasuje. Vedia len to, či majú hlasovať za, alebo proti. Aj to nie vždy. Tento problém však nie je o poslancoch. Aj v prípade, že budeme uvažovať o fiktívnej (až fantazmagorickej) predstave, že v parlamente sedí 150 inteligentných, vzdelaných a pre dobro občanov zapálených ľudí, výsledok bude ten istý. Zvládnuť také množstvo rozmanitých informácií nemôže taká malá skupina. Iste, poslanci majú svojich asistentov a odborných poradcov, ale je verejne známe, že tieto miesta slúžia skôr na výchovu politického dorastu a zabezpečenie rodinných príslušníkov, než na vytvorenie odborného zázemia. Tieto zmätky svedčia o tom, že v kríze sa nachádza zastupiteľská demokracia v tej podobe, ako ju dnes poznáme. Jednoducho, je najvyšší čas zamýšľať sa nad tým, ako zákonodarný proces sprístupniť širšiemu okruhu občanov – skupinám odborníkov či občianskym združeniam. Bola by to aj veľká šanca na historický precedens, možno by sa (opäť) stretla politika so slušnosťou.
