Hulákal, miestami až vrieskal, búchal päsťou do stola obklopený kravami a kamerami. Chýbal už len výstrel a frajerské sfúknutie dymu stúpajúceho z hlavne jeho koltu. Rozzúrený kovboj dáva jasne najavo, že prehral bitku, ale vojna pokračuje. Raz príde deň… Tak či tak sa na obrazovke objavili titulky. Slovenská verzia westernu Eldorádo s názvom Veľký Slavkov sa skončila. Namiesto zlata pôda, namiesto zlatokopov firma blízka HZDS. Pozor, napriek slabému umeleckému dojmu to rozhodne nebol prepadák. Naopak, je to trhák, ktorý upútal toľko divákov ako naposledy romantická tragikomédia Voľby 2006. A v hereckej obci sa ozývajú hlasy požadujúce voľné pokračovanie. Skupina tých hercov, ktorá obstarala tragickú zložku, vtedy hulákala, vrieskala a búchala päsťou do stola, len aby sa film Voľby 2006 premenoval na Koniec Slovenska. A dodnes nerobia nič iné, len sa pokúšajú ten koniec privolať. Skutočnosť im dáva za pravdu len v máločom – ekonomický krach sa nekoná a medzinárodné inštitúcie nás naďalej akceptujú. Je však pravdou, že opozičníci dostávajú vďačné námety na nové epizódy – napríklad informatický boom na Slovensku ťahaný internetovým mágom Paškom. Či to bude voľné pokračovanie spomínaného westernu, rozhodnú herci, ktorí obstarali komediálnu zložku Volieb 2006 (podtitul nového filmu sa núka sám od seba: Internet do každého kravína). Tí si doteraz mysleli, že hrajú vo filme Víťazstvo je naše a až teraz si všimli, že za chrbtom ich producenta a zároveň herca v hlavnej úlohe už dávnejšie bežia titulky oznamujúce neodvratný koniec. Mečiar ponúka už len scénky – možno bujaré, ale rozhodne krátke. Druhou možnosťou je prebehnúť do iného tábora, ktorý ponúka svetlejšiu budúcnosť, a preto je pravdepodobné, že herecký súbor, ktorý dal dokopy „otec národa“, sa ako dosiaľ vždy rozpadne. Hlasovanie o dôvere Paškovi tým dňom pomsty, ktorý má prísť, nebude. Veď ono sa to možno nezdá, ale aj herci z HZDS si vedia spočítať jedna plus jedna. Ale späť k westernom. Vyzerá to totiž tak, že na Slovensku je to najobľúbenejší filmový žáner. Neohrození strážcovia poriadku, páni policajti, sa vymykajú spod režisérskej taktovky a menia sa na šerifov. Zatiaľ neťahajú kolty, ale… Pri preskakovaní mláky (!) rozmlátia tvár nejakého občana, ktorý maľoval na stenu. Mal na to vraj síce povolenie, ale to nech prosím nikoho nemýli. Bola to náhoda a o povolenie vôbec nejde. Nakoniec, priznajme si, komuže sa v živote nestalo, že pri preskakovaní mláky niekomu náhodou jednu poriadnu nevrazil. Prečo teda spomínam túto nedávnu príhodu z Trnavy? Pretože nadriadený dotyčného šerifa, pán režisér Kaliňák, sa nakoniec obeti ospravedlnil. Rovnako ako v prípade kazašskej novinárky, ktorá vraj hulákala pri oficiálnej ceremónii pred prezidentským palácom. Šerifovia sa asi báli, že jej niekto prinesie stôl a ona po ňom začne búchať a vrieskať, preto nelenili a odvliekli ju. Údajne ju aj dvakrát udreli (asi tam boli mláky). Kaliňák sa nielen ospravedlnil, ale ponúkol jej aj ozdravný pobyt vo Vysokých Tatrách. Ministrovo ospravedlnenie je samozrejme namieste, pretože toto už nie je western, ale trápna fraška. Policajt z Trnavy má byť potrestaný v najbližšom čase, čo je takisto v poriadku. Škoda len Kaliňákovych slov, že trnavský incident svedčí o tom, že polícia nie je nečinná a že kto robí, robí aj chyby. Poučenie pre občana: najvyšší čas mať zbalenú tašku do Tatier. Western sa vôbec neskončil.
