O štatistike sa zvykne hovoriť, že je to presný súčet nepresných čísel. Je to skutočne tak? Mnohokrát si ani neuvedomujeme, že aj my sme predmetom štatistického zisťovania. A prečo dve inštitúcie, ktoré vedú štatistiku o tej istej veci, poskytujú o nej úplne odlišné údaje? Presnejšie povedané podľa zákona č. 540 z roku 2001 o štátnej štatistike, „štatistickou informáciou je informácia sociálno-ekonomického, technického alebo ekologického charakteru, ktorá vznikla sumarizáciou dôverných údajov, ktorá neumožňuje priamu alebo nepriamu identifikáciu spravodajskej jednotky“. Ďalej zákon stanovuje Štatistický úrad ako ústredný orgán štátnej správy, ale za podmienok a v rozsahu stanoveným týmto zákonom môžu úlohy štátnej štatistiky vykonávať aj ministerstvá a štátne organizácie. Kto je nezamestnaný Asi najviac zverejňovaným štatistickým údajom sú preferencie jednotlivých politických strán alebo konkrétnych politikov. Medzi týmito informáciami však dosť často rezonuje aj informácia o stave nezamestnanosti. Údaj, ktorý nám istým spôsobom môže čosi napovedať o ekonomickej situácii štátu. Nezamestnaný je v podstate každý človek , ktorý nepracuje, respektíve nemá zamestnanie. Neznamená to však, že všetci tí, ktorí nemajú zamestnanie, musia byť považovaní za nezamestnaných. Nordhaus a Samuelson uvádzajú, že zamestnaní vykonávajú akúkoľvek platenú prácu a nezamestnaní sú tí, ktorí nepracujú, ale aktívne vyhľadávajú prácu alebo čakajú na návrat do práce. Nordhaus a Samuelson ešte definujú aj ľudí mimo pracovnej sily, a to sú tí, ktorí nie sú zamestnaní a nehľadajú si prácu. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny SR nás v pravidelných mesačných intervaloch informuje o stave nezamestnanosti v Slovenskej republike. Ustavične sa znižujúce čísla nezamestnanosti nás majú utvrdiť v tom, že ekonomické reformy naštartované za vlád Mikuláša Dzurindu boli správne a všetko je na tej najsprávnejšej ceste. Vždy však existuje nejaké to ale. Rôzne metodiky – rôzne výsledky Údaje Úradu práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) SR o výške nezamestnanosti sa dlhodobo rozchádzajú s údajmi o nezamestnanosti, ktoré zverejňuje Eurostat. Na spresnenie – Eurostat je štatistický úrad Európskeho spoločenstva a na zhromažďovanie všetkých štatistických údajov z národných štatistických inštitútov používa jednotné pravidlá. Tým skôr je viac ako zaujímavé, že slovenský úrad vykazuje iné hodnoty ako Eurostat. Podľa najnovších údajov, ktoré zverejnil Eurostat, má Slovenská republika druhú najvyššiu nezamestnanosť v rámci EÚ. Sezónne upravená miera nezamestnanosti na Slovensku klesla v januári na 11 % z hodnoty 11,8 % za december minulého roka. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR však miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla ku koncu januára tohto roka 9,45 %. Kde a ako vzniká tento rozdiel? Jednoducho – vzniká tak, že metodika výpočtu slovenského úradu je odlišná od metodiky Eurostatu. Mimochodom, rovnakú metodiku ako štatistici používa aj Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) či Medzinárodná organizácia práce (MOP). Náš ÚPSVaR teda zverejňuje údaje, ktoré nemôžeme porovnávať so svetom. Pravda je však taká, že každej vláde v podstate vždy vyhovujú, pretože za každých okolností vykazujú nižšiu nezamestnanosť, než aká je v skutočnosti. Necitlivé rozhodovanie Už sme si hovorili o tom, kto je a nie je nezamestnaný. Na Slovensku sa však za nezamestnaného nepovažuje človek, ktorý si síce aktívne hľadá prácu, ale ÚPSVaR ho zo svojej evidencie vyradil. Evidovaní nezamestnaní majú povinnosť v pravidelných intervaloch sa hlásiť na úradoch práce a preukazovať, ako aktívne si prácu hľadajú. Ak sa však nezamestnaný v určenom čase na úrad práce nedostaví, napríklad preto, lebo si v tom čase práve aktívne hľadá prácu, teda je na nejakom tom pohovore, a príde na úrad až na druhý deň, čiže len jeden deň po termíne v akom sa mal hlásiť, úradníci rozhodnú, že nemá právo byť evidovaný ako nezamestnaný. Pritom už len pomyslenie, že je človek nezamestnaný, nepridá nikomu na psychickej pohode. Nehovoriac o tom, keď ho ešte aj vyradia z evidencie. Niekedy to vyzerá ako veľmi, ale veľmi trpká komédia. Pokles nezamestnanosti v posledných rokoch je nepopierateľný fakt, ide však o globálne číslo, ktoré neodráža regionálne rozdiely. Navyše rezort práce používa metodiku, ktorá akoby reálnu nezamestnanosť na Slovensku znižovala. Ale aj keď sa o štatistike zvykne hovoriť, že je to presný súčet nepresných čísel, možno by v záujme väčšej zrozumiteľnosti bolo dobré, keby sa metodiky zjednotili. Autor je spolupracovník Slova
