Ad: Ideologická jednostrannosť verejnoprávneho rozhlasu (Alena Behúnová) Slovo 1 – 2/2008 Konečne sa niekto začal seriózne venovať téme verejnoprávnosti. Opísaná stratégia mediálnej manipulácie je veľmi rozšírená. Keď ju používajú súkromné médiá, dá sa to pochopiť. Vo verejnoprávnych je to však neprípustné. Aj v STV bol dlhé roky jeden taký manipulátor. Štyria hostia, traja z tábora jeho ideologických súpútnikov, jeden oponent a moderátor, ktorý sa nikdy ani nepokúsil vytvoriť zdanie nestrannosti. Niektorí ľudia jednoducho nechápu, že nestrannosť nie je súhlas s ich názorom. noesis Dosti mě překvapuje, že jsem od levicové žurnalistky slyšel, že od soukromých médíí nesmíme chtít vyváženost. U nás jsem to slyšel dokonce v komunistických médiích! Tomu nerozumím – tak jako můžeme i v kapitalismu chtít od naprosto soukromého výrobce jogurtu, aby do něj nepřidával třeba kokain, tak úplně stejně můžeme chtít, aby ze soukromého vysílání zaznívaly všechny politické názory v určitém množství. Technicky to není problém kontrolovat, jen chtít. Kdo tvrdí opak, tak si podle mě kryje záda, aby si nezpůsobil někdy v budoucnu problémy se sháněním práce u soukromých médií. Čili nejde o názor, jde o podělaný kalkul! Férové by bylo říct: Regulace vyváženosti politických a jiných obsahů v soukromých médiích by ohrozila dosažení cílů ekonomického a politického marketingu těch kapitalistů, kteří tato média financují. A tito by buď ztratili zájem na jejich financování, nebo by se nějak jinak bránili (viz Venezuela, nebo české výpalné Laudrovi za Novu). Takto to má logiku. Martin Praum AD: Čísla nepustia (Peter Nedoroščík) Slovo 3/2008 Aj keby kapitalizmus vedel v USA nakŕmiť všetkých, čo momentálne nevie, tak iba vďaka imperializmu, vojne, vykorisťovaniu ľudí a chudobných krajín. Vizitku kapitalizmu na severnej bohatej pologuli treba chápať v celosvetových súvislostiach. Kapitalizmus stojí a padá na vykorisťovaní ľudí a krajín. Len minimum dôkazov: V Mexiku na hraniciach s USA sú montážne závody Makiladoras v zóne voľného obchodu. Závody tu majú mnohé americké spoločnosti, vrátane General Electric, Ford, General Motors, GTE Sylvania, RCA, Westinghouse a Honeywell, ktoré hľadajú miesta s nízkymi nákladmi, aby mohli vyrábať pre americký trh. V roku 1992 tu sídlilo 2 200 závodov zamestnávajúcich takmer pol milióna Mexičanov. Hoci produktivita mexických a amerických robotníkov je porovnateľná, ich priemerná hodinová mzda je 1,64 USD. Na porovnanie – priemerná hodinová mzda vo výrobnom sektore USA je 16,17 USD. Aby mexická vláda udržala tieto lákavé podmienky pre nadnárodné spoločnosti, zakazuje vytváranie nezávislých odborov a dbá o to, aby rast miezd bol hlboko pod rastom produktivity. Michael Jordan v roku 1992 dostal 20 miliónov dolárov za propagáciu firmy Nike. Je to suma, ktorá prevyšuje ročný objem miezd vo všetkých indonézskych továrňach vyrábajúce tenisky Nike. Priemerná mzda v týchto továrňach je 15 centov za hodinu. Bill Gates má majetok, ktorý je väčší ako majetok Zimbabwe, Ghany, Islandu, Panamy, Kostariky, Kene, Salvádoru a Dominikánskej republiky dohromady. A k tej chudobe v USA: Podľa preukázateľného ukazovateľa detská chudoba v USA zaujíma predposledné miesto medzi 22 rozvinutými štátmi sveta. Štatistika Štatistického úradu USA z 30. augusta 2005 ukázala, že deti predstavujú takmer tretinu z 37 miliónov chudobných občanov krajiny a 1,35 milióna detí v USA má skúsenosti so životom bez strechy nad hlavou. Medzi Američanmi mladšími ako 18 rokov počet chudobných len vo Washingtone tvorí 30 percent z celkového počtu obyvateľstva, 27 percent v Mississippi a Louisiane, 26 percent v Novom Mexiku a 24 percent v západnej Virgínii. V New Orleanse 40 percent detí z mestských rajónov žilo v chudobe. Človek v New York City si musí rozmyslieť, na čo použije finančné prostriedky, ktoré zarobí. Ak nechce bývať pod mostom, asi najprv zaplatí rent alebo daň za bývanie, čo nie je lacný peniaz (1-izbový byt na Manhatane aj 2 200 USD, 10-15 tis. dolárov ročná mestská daň za takýto byt vo vlastníctve). Ladislav Hvizdák
