Ad: Sedemdesiatpäť kubánskych disidentov (Philip Agee) Slovo 4/2008 Vlastizrada je nelegálna a trestá sa všade na svete, vrátane USA, niekedy dokonca trestom smrti. Navyše, v tomto prípade nešlo o zbieranie petície a vôbec nie o slobodné voľby, ale o presadzovanie záujmov inej krajiny, ktorá sa o Kubu pokúša od roku 1898 (vrátane anexie). Slobodné voľby na Kube neboli nikdy. V čase, keď sa tvrdilo, že sú, vedelo čítať a písať cca 30 percent Kubáncov. Analfabeti, černosi a ženy právo voliť nemali. Zo spomínaných 30 percent mohli voliť len muži a spektrum politických strán nebolo oveľa širšie, ako je dnes. Dnes vedia čítať a písať všetci. To znamená, že ak nastanú slobodné voľby (čo v žiadnom prípade nie je zámerom USA, ktoré potrebujú presadiť výlučne svoje ekonomické záujmy), bude to jedine zásluha tohto 50 rokov trvajúceho režimu, ktorý, napriek všetkému, dal Kubáncom predpoklad na to, čo sa slobodnými voľbami nazýva – vzdelanie a možnosť rozmýšľať. (Lebo rozmýšľať vie naučiť aj diktatúra, ale určite nie analfabetizmus či apartheid.) mariategui Ad: Oponentom politika má byť novinár (Alena Behúnová) Slovo 5/2008 – Tvrdíte, že opozícia nemôže byť partnerom v diskusii, lebo nezodpovedá za nič. Lenže za čo zodpovedá novinár? Médiá sú nevoleným, čiže nedemokratickým prvkom, v politickej hre sú strany, politici – a opozičníci logicky robia všetko pre to, aby uspeli v ďalších voľbách. Tiež som počúval Vami spomínanú reláciu (Sobotné dialógy Slovenského rozhlasu, pozn. red.), a celý čas bolo zrejmé, že uvedení „novinári“ neboli dôstojnými partnermi do diskusie s premiérom. Pripomínali mi ratlíkov na vôdzke opozície. Štekali za ňu, bránili ju, ale nič originálne a zásadné sa od nich nedalo čakať. Ako si majú občania urobiť jasno, ktorý politik je lepši, keď sa opozícia bude schovávať za novinárov a nebude neustále konfrontovať svoje názory s vládnucimi politikmi? Vzájomných diskusií politikov z vládnuceho a opozičného spektra by malo byť čo najviac. Ale jednoznačne s čestnými pravidlami, s rovnakým časom prideleným každej strane a s korektným moderátorom. Mnohí súčasní „moderátori“ sú totiž len ďalším spolubojovníkom na strane opozičného politika pri diskusii s vládnym politikom. „Verejnoprávna“ televízia možno aj preto upustila od nedeľných diskusií 2 + 2 + moderátor, pretože presila opozície bola „len“ traja na dvoch. Teraz diskutujú 1 + 1 + moderátor, takže sú dvaja na jedného. Vládny politik nemá „parťáka“, nemá možnosť koncentrácie, dokonca keď chce reagovať na valiace sa invektíva opozície, moderátor mu do toho hneď skočí a vnucuje mu nejakú nezmyselnú otázku, čím mu, pochopiteľne, nenápadne „zruší“ pripravenú odpoveď. jpp – Konečne to niekto napísal: Takto by to malo byť, novinár musí byť oponentom politika a musí byť naňho pripravený. Lebo v diskusiách v niektorých z našich televízií si každý hudie svoje a divák nevie, kde je pravda. No ani tá sobotná rozhlasová diskusia nie je to pravé orechové. Novinár by mal faktom, citáciou, argumentom z literatúry alebo z novín dokázať: „Pán politik, nemáte pravdu.“ Ale nedeje sa to. Nedokázal to ani Štulajter, ani Dobšinský. Nie sú to osobnosti pre kaliber Fica. Takým sa profesionál stáva prácou, skúsenosťami a svojím nezávislým novinárskym životom, kde si musí udržať od politikov a ich názorov odstup. Títo dvaja sú však jasne politicky profilovaní. michal
