Knihy odohrávajúce sa v exotickom prostredí nie sú v našej literatúre natoľko bežnou záležitosťou, aby ich výskyt nevzbudil dostatočnú pozornosť ak nie bežnej čitateľskej, tak aspoň odbornej verejnosti. Nedávno jedna takáto „exotická“ zbierka získala dokonca hlavnú cenu literárnej súťaže Anasoft Litera 2007. Jej autorom je Marek Vadas a víťaznou zbierkou jeho kniha Liečiteľ. Marek Vadas nie je na slovenskej literárnej scéne žiadny nováčik – v roku 1994 vydal Malý román, nasledovali tituly Prečo sa smrtka smeje, Rozprávky z čiernej Afriky a spoločné písanie s Emanom Erdélym, ktorého výsledkom boli diela Univerzita a Diabol pod čapicou. Liečiteľ je teda jeho šiesta kniha a podľa odborných ohlasov je jasné, že cenu Anasoft Litera nezískala v konkurencii Dušana Dušeka, Pavla Vilikovského a ďaľších siedmich viac či menej známych autorov len tak pre nič za nič. Ťažko povedať, či je to zasadenie do exotického prostredia, čo z tejto knižky robí inakosťou dýchajúci kúsok, alebo jednoduchá potreba čitateľskej zmeny po marketingovo predsúvaných neónových kúskoch pár svetácky sa tváriacich intelektuálov, ktoré sa momentálne radia k našim najpredávanejším titulom. Marek Vadas prišiel s čímsi iným a prekvapivo čistým. Jeho zbierka je štýlovo jednotná, bez rušivých dojmov, a to od syntaxe až po lexiku ozvláštnenú africkými reáliami. Strohé vety bez dekoratívnych vsuviek upriamujú pozornosť na pozoruhodnú detailnosť v opisoch, ktorými autor disponuje. Marek Vadas sa nepotrebuje štylizovať do polôh, ktoré mu nesedia – v Liečiteľovi je mnohokrát priamym účastníkom deja, inokedy len zúčastneným pozorovateľom. Obe roviny mu idú veľmi dobre. Analytickým pozorovaním, zmyslom pre absurdné a neočakávané situácie sa hrá s fantáziou čitateľa a miestami vyvoláva až meditatívny pocit z čítania. Liečiteľ je zo žánrového hľadiska vlastne akousi zbierkou poviedok. Nie sú to však klasické dejové poviedky, skôr zbierka čŕt a skíc, každá so svojimi netypickými postavičkami. Preto ich zovšeobecňujúco nazvime prózami. Zvieratá, čary, domorodci, turisti, rastliny, rituály, zaklínadlá, neživé predmety, ktoré sa priamo zúčastňujú na okolnostiach príbehov a vždy zasahujú do osudu osamoteného jednotlivca. Vadasova strohá, holá veta naberá v niektorých prózach až biblický charakter (Ako prišla smrť), ukazuje priamo na podstatu toho, čo sa deje. Je síce detailista, no nie pokiaľ ide o postavy. Kvetnaté vonkajšie a vnútorné charakteristiky nie sú tým, čo by tu malo svoje miesto. Možno je to spôsobené autorovými skúsenosťami z oblasti reklamy, nakoľko v nej sám pracuje a vie, čo je vo výpovedi podstatné a ako to zvýrazniť. Zbierka svojím minimalizmom (31 poviedok na 157-ich stranách) môže potešiť netrpezlivého čitateľa – práve kratšie, jeden až dvojstranové poviedky sú to, čo ide Marekovi Vadasovi najlepšie. Istá tendencia k strate dynamiky a miernej monotónnosti sa občas prejaví v dlhších útvaroch, nevyskytuje sa však natoľko často, aby výrazne narušila celkový dojem. Keďže ide o prózy odohrávajúce sa v slnečnej Afrike, stretneme sa tu s množstvom nezvyčajných názvov jedál (džudžu), zvierat, nápojov (palmové víno), rastlín a lokalít. Čaro nepoznaného sa dostáva do popredia a so sebou, samozrejme, prináša aj čitateľskú atraktívnosť. Zapojením rôznych rituálov, povier, čarov, zvyklostí, šamanov a svojich spisovateľských zručností sa Vadasovi podarilo vytvoriť špecifickú atmosféru dýchajúcu tajomnosťou, mystikou a nadprirodzenými silami. Jednoduchosť v spojení s metaforickosťou, ponechávanie interpretácie jednotlivých próz na čitateľa, absurdnosť situácií a ľudského konania – všetky tieto faktory robia z Liečiteľa pozoruhodný kúsok, jednoduchosťou a pritom originalitou ozvláštňujúci našu momentálnu literárnu „ponuku“. Liečiteľ zrejme nie je dielo, ktoré by nadchlo každého čitateľa. Záleží od toho, čo od knihy očakávate. Disponuje však istou nevšednosťou, najmä v kontraste s inými momentálne populárnymi dielkami. A práve preto by nemal ujsť vašej pozornosti. Autorka je študentka FFUK
