Efektívne „míňanie“ eurofondov na informatizáciu

Asi iba zainteresovaní si všimli, že minulý týždeň vyšli v slovenskom i európskom vestníku verejného obstarávania predbežné oznámenia o tendroch na štúdie uskutočniteľnosti pre operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS). Nie, nie. Neprestaňte tento komentár čítať iba preto, lebo druhej polovici jeho úvodnej vety by „ani vlastná mať“ nerozumela. Ide o to, že Úrad vlády a ministerstvo financií pripravujú investovanie európskych peňazí v oblasti informatizácie a zdá sa, že to robia na slovenské pomery nezvyčajne poctivo. Štúdie uskutočniteľnosti naozaj nepatria do bežného slovníka, ktorý sa na Slovensku používa, pritom ide o veľmi dôležitý podklad. Úrad vlády bude riadiť a ministerstvo financií vykonávať všetko, čo súvisí s OPIS. To, na čo všetci netrpezlivo čakajú, sú výzvy na predkladanie projektov, ktoré dostanú nenávratné dotácie z eurofondov. Lenže netrpezlivosť nebýva múdrym radcom a často sa nevypláca. Príklad „spackanej“ výzvy z Regionálneho operačného programu, ktorú nešikovne odštartovalo Ministerstvo výstavby, varuje. Je dobre, že ministerstvo následne ohlásilo korekcie a podrobne začalo vysvetľovať, ako to vlastne bolo myslené, ale lepšie je takejto blamáži sa vyhnúť. Cieľom štúdií uskutočniteľnosti je najmä vyhnúť sa minutiu peňazí z eurofondov na zbytočnosti. Ich autori musia podrobne zmapovať situáciu v rôznych oblastiach, ktoré má OPIS podporovať, porovnať našu situáciu so situáciou vo vyspelých krajinách a stavom, v ktorom by sme mali byť na konci tohto programovacieho obdobia, teda v roku 2013. Na základe toho a posúdenia reálnych možností na Slovensku by potom štúdie uskutočniteľnosti mali presne popísať, čo a ako treba robiť, aby sme dosiahli stanovené ciele. Úrad vlády, ale najmä ministerstvo financií teda budú môcť na základe týchto štúdií vyhlasovať výzvy na predkladanie projektov celkom „profesionálne“. Aby bolo každému, kto bude žiadať o finančnú podporu jasné, na čo ju môže dostať a čo má za ňu urobiť. Vláde – a v konečnom dôsledku aj Európskej komisii – by sa vďaka takémuto postupu nemalo stať, že bude financovať niečo, čo sa neskôr ukáže ako zbytočné, duplicitné, neefektívne alebo jednoducho nereálne. Na tieto štúdie majú ísť desiatky miliónov korún. Nie je to lacná záležitosť a navyše sa výberom ich autorov a následným vypracovaním stratia ďalšie mesiace. Predstava úradníkov, že všetko bude do leta hotové, je dosť nereálna, ale rozhodne by ani oni, ani ostatní zainteresovaní nemali tento čas ľutovať. Ľutovať môžeme, že sa štúdie nezačali robiť už skôr, ale rozhodne nejde o zbytočný luxus. Informatizáciu označila vlani organizácia Transparency International Slovensko za jednu z najrizikovejších oblastí z hľadiska korupcie a klientelizmu pri verejných zákazkách a rozpočet OPIS výrazne presahuje miliardu eur. Štúdie uskutočniteľnosti sú jedným z nástrojov, ktoré pomôžu zabrániť, aby sa tieto peniaze „rozkotúľali“ s jediným cieľom – naplniť súkromné vrecká či stranícke pokladnice. Nestačia síce, ale rozhodne je to krok dobrým smerom. Bodaj by takto kráčali aj ostatní. Autor je ekonomický novinár