„Dobrú noc, môj milý – ale počuj: neriekol´s mi ešte svojho mena…“ — Meno moje? Načo ti to znať? Ja som predsa Muž a ty si Žena! „Tys´ muž, ja vraj žena… Ale počuj: zajtra večer prídeš pre mňa zas?“ — Eh, nač robiť plány na zajtrajšok. Ako víchor letí drahý čas! „Že čas beží, neviem… Ale počuj: myslíš, že som veľmi zhrešila?“ — Blázonko ty. Tam sa nehrešieva, Kde nás opantúva lásky sila! „Ach, môj milý, som tak jaksi slabá, zmučili ma tvoje ramená…“ – Nič to, dievča. Si len dvadsaťročná, Budeš zase ako z kremeňa! „Povedz, milý, ako sa to stalo, že som ostala tak bezmocná?“ – Jaro vládlo, duša moja, jaro a tá zradná doba polnočná! „Ach, môj milý, pobozkaj ma ešte, pohladkaj mi líce horúce!“ – Dosť tých bozkov, dievča. Pamätaj si: bozky veľmi idú na srdce! „Zbohom tedy. Či ma odprevadíš? Nezvyklá je táto hodina.“ — Ach, nemožno, dievča. Mesiac svieti, videli by, poznali by ma! (Zo zbierky Cválajúce dni)
