Filozofia ženskými očami

Etela Farkašová: Na ceste k „vlastnej izbe“ (Iris Bratislava 2006) Filozofická kniha Na ceste k „vlastnej izbe“ z pera prozaičky, esejistky, literárnej kritičky, a v tomto prípade najmä filozofky, je výsledkom dlhoročného štúdia najmä zahraničnej literatúry o feministickej filozofii, štúdia diel významných svetových predstaviteliek tejto filozofie ako aj štúdia prác analytikov týchto diel i samotnej feministickej filozofie. V úvodných kapitolách (Úvod, Feminizmus ako teória a ako hnutie) autorka podáva široký výklad o charaktere, význame a príčinách vzniku tohto fenoménu, ktorý prerástol do hnutia – a to okrem vlastných filozofických úvah aj prostredníctvom tu publikovaných úryvkov štúdií viacerých svetových filozofiek. Pre lepšie pochopenie tohto fenoménu citujem: „Pre vznik feministickej filozofie (teórie) bola nesmierne dôležitá požiadavka, ktorá sa nastoľovala vo feministickom hnutí – novým spôsobom formulovať požiadavku ľudských práv tak, aby z nich nebola vylučovaná žena.“ (str. 14) A na inom mieste: „Uviesť by sme mohli Rousseaua a mnohých ďalších filozofov, ktorí vylúčili ženu z oblasti racionality, morálky, a teda aj verejného (politického, kultúrneho) života. Žena čítajúca tradičné texty filozofov si uvedomuje, že je v nich prezentovaná ako „iná“, nie ako „subjekt“… (Tuana 1992: 48-49), (Na ceste k „vlastnej izbe“ str.15). Farkašová nás uvádza do začiatkov feministického hnutia, a čo je dôležité, oboznamuje nás aj s jeho prvými iniciátorkami vo svete, ale i u nás (a to aj s niektorými z tých, ktoré sa nenachádzajú na stránkach štandardných učebníc a encyklopédií dejín filozofie). Dozvieme sa, že u nás na „ženskú otázku“ upozornili Elena Maróthy-Šoltésová (1855 – 1939), Terézia Vansová (1857 – 1942), Ľudmila Podjavorinská (1872 –1951), Hana Gregorová (1885 – 1958), v Čechách Karolína Světlá (1830 – 1899), Eliška Krásnohorská (1847 – 1926), Terézia Nováková (1853 – 1912), Milena Jesenská (1896 – 1944) a iné. Jadrom Cesty k „vlastnej izbe“ sú však analýzy osobných a literárnych profilov (s filozofickým aspektom) dvoch významných anglických predstaviteliek začínajúceho feminizmu, a to spisovateliek a filozofiek Mary Wolstonecrafovej (1759 – 1797) a Virginie Adeline Woolfovej (1882 – 1941),ktoré sa dopracovali k literárnym a filozofickým úspechom samovzdelávaním. Veď vyrastali v období, keď v rodinách i v spoločnosti vládla tvrdá viktoriánska atmosféra, čo znamenalo, že vzdelanie sa vtedy umožňovalo len mužom. Musím priznať, že keď som sa začítala do životných a literárnych osudov obidvoch spisovateliek, mala som pocit, že čítam pútavý román – je zreteľné, že Farkašová popri filozofických úvahách využila v jadre diela aj skúsenosti vyzretej prozaičky, takže toto filozofické dielo som prijala ako čítanie na dúšok po dlhom smäde po takejto, u nás málo preferovanej literatúry. Vo Farkašovej knihe je urobená širokospektrálna analýza diel obidvoch filozofiek a literátok, keďže autorka, ako som už vyššie spomenula, okrem vlastných filozofických úvah či pohľadov použila na porovnanie aj analyzujúce úryvky mnohých iných filozofiek či filozofov (Amrain, Barrett, Bell, Andričík, Marcus, Nenadál, Harding, Marcelli a i.) – ako sa môžme v knihe dočítať, feministická filozofia s jej začínajúcimi predstaviteľkami neostala ľahostajná širokej filozofickej verejnosti. Autorka sa osobitne venuje dielu Virginie Woolfovej, najmä esejam Tri guiney a Vlastná izba, v ktorých sa podľa autorky výrazne prejavuje Woolfovej feministická filozofia. Podľa Farkašovej Vlastná izba „najviac ovplyvnila literárny feminizmus“ a v nej „Virginia Woolfová dôrazne poukázala na význam nezávislej ženskej tradície, na osobitú históriu ženského literárneho vývoja.“ (str.129) „Vlastnú izbu“ (hľadanie seba vo svojom vnútri, hľadanie svojho vlastného výrazu) autorka metaforicky preniesla aj do názvu svojho diela – nazdávam sa, že Virginia Woolfová patrí pravdepodobne k spisovateľkám a filozofkám, u ktorých sa Farkašová dokázala stotožniť s literárnymi postupmi a predovšetkým s odvahou, s akou napríklad Woolfová v podmienkach neprajných ženskej sebarealizácii prezentovala svoje, na vtedajšiu dobu pokrokové názory (čo napokon častokrát nie je ľahké ani dnes). Kniha je vlastne skĺbením filozofie a literatúry a svojou hĺbkou, mnohostrannosťou pohľadov je v obidvoch oblastiach obohatením. Toto pútavé, úžasné čítanie je výsledkom viacročného štúdia, nerodilo sa jednoducho, a teraz, keď je na svete, verím, že si nájde aj vďačného čitateľa.