Predychovka

Slovenský teológ Miroslav Kocúr v rozhovore s pôvabnou novinárkou Tinou Čornou povedal: „Z biblického hľadiska je chudobný človek privilegovaný, pretože je otvorenejší a má menej zábran, aby počul, čo od neho žiada Boh.“ Pekné slová. Aj prognózy futurológov hovoria, že v prípade kolapsu súčasnej „civilizácie sietí“, šťastie budú mať skôr tí skromnejší, ktorí žijú mimo mestských osídlení. Čiže napríklad sebestační farmári. Ak si, pravda, to biblické adjektívum chudobný budeme vykladať ako: skromný, tichý, nenáročný. Teda tak, ako sa to píše v evanjeliách, v „reči na vrchu“: „Blahoslavení tichí, lebo oni dedične obdržia zem“. Ak však pod prídavným menom chudobný budeme naozaj doslova rozumieť chudobného, navyše takého, ktorý stratil zábrany, potom, nazdávam sa, máme isté dôvody na znepokojenie. Lebo čo ak – vraciam sa k predpovedi futurológov – vyhladovaná, zbedačená, neproduktívna mestská populácia, ktorá je kvalifikovaná iba na klikanie myšou, spomínaných sebestačných a skromných farmárov vyzabíja? Vedená nielen sebazáchovným pudom, ale aj vnuknutím takého boha, ktoré počujú len chudobní a ničím nespútaní? Chudoba a bezuzdnosť – tieto dve veci sa pomerne často spájajú u narkomanov, však? A tí, ako vieme, skutočne počujú akési „mystické“ hlasy. (http://okomin.blogspot.com)