Vyzerá to tak, že informačná kampaň ministerstva práce a sociálnych vecí o dôchodkovom systéme nepresvedčí väčšinu sporiteľov, aby z tzv. druhého piliera „vystúpili“. Na to kampaň trvá veľmi krátko a rezort hrá v tomto prípade hneď niekoľkonásobnú „oslabovku“, keďže proti nemu stoja DSS so svojou demagogickou mašinériou podporovanou väčšinou najvplyvnejších médií. Ale jedno významné plus kampani aj tak treba pripísať: aj fanatických prívržencov donútila priznať, že sľubovať „lepší dôchodok“ zo sporenia je „veštba, presnejšie demagógia“.
Samozrejme, nešlo o úmysel s cieľom konečne pravdivo poukázať na zavádzanie zo strany DSS a najmä autorov „dôchodkovej reformy“. Komentátor denníka SME sa jednoducho tak rozčúlil na ministerský leták, že v úsilí „zhodiť“ ho zabudol, že vlastne útočí na základný argument, ktorým prívrženci dôchodkového sporenia lákajú ľudí netušiacich, o aký podvod ide.
Dôchodkové veštenie Pripomeňme si najskôr, že hlavným heslom demagogickej propagačnej kampane rezortu práce a sociálnych vecí na čele s Ľudovítom Kaníkom bolo „lepší dôchodok“. Heslo malo vyjadrovať, že tí, ktorí „vstúpia“ do tzv. druhého piliera budú mať lepší dôchodok, ako by mali, keby ostali len v tzv. prvom pilieri. Z tohto princípu potom vychádzali aj reklamné kampane všetkých dôchodkových správcovských spoločností (DSS), ktoré sa predháňali v lákaní ľudí na to, že im sľubovali rozprávkovú penziu, za ktorú si budú užívať tak, ako si neužívali počas celého aktívneho života. Najviac z toho vytŕčal prísľub „švajčiarskeho dôchodku“, ktorý bol takým zjavným podvodom, že ho po čase zakázal aj Úrad pre finančný trh (ÚFT). Samozrejme, urobil to po čase dosť dlhom na to, aby dovtedy toto heslo „švajčiarskej“ poisťovne z úst populárneho herca považovaného za serióznu a dôveryhodnú osobnosť dokázalo prilákať desiatky tisíce sporiteľov. „Švajčiarsky dôchodok“ síce zmizol, ale princíp zostal. DSS naďalej lákajú ľudí na prísľub „lepších“ dôchodkov. Je síce pravda, že v súlade so zákonom a realitou upozorňujú, že „investovanie je spojené s rizikom a doterajšie výnosy nie sú zárukou budúcich výnosov“, ale toto upozornenie je vždy také tiché alebo také malé, aby si ho bežný človek ani len nevšimol. Okrem toho oveľa výraznejšie rôznymi inými spôsobmi presviedčajú ľudí, že aj keď to nemôžu garantovať záväzne, sporiteľom sa účasť v druhom dôchodkovom pilieri oplatí. Najčastejšie sa na to využívajú všelijaké „virtuálne kalkulačky“ a podobné metódy, ktoré majú občanom ukázať, koľko si za tie roky dokážu nasporiť a aký dôchodok z nasporených peňazí budú mať. Darmo kritici (napr. Slovo sústavne už niekoľko rokov) upozorňujú, že je to šarlatánstvo. Prívrženci DSS boli ticho, až padla kosa na kameň. Presne ten istý princíp, ktorý používajú dôchodkové spoločnosti, použilo vo svojom informačnom letáku aj ministerstvo Viery Tomanovej. Pochopiteľne, s iným výsledkom, na základe ktorého odporučilo aj ľuďom v strednom veku so mzdou okolo slovenského priemeru, aby z druhého piliera utekali, kade ľahšie. Známy ekonomický komentátor sa musel naozaj poriadne nahnevať, alebo sa ministerský výpočet rozhodol „odpáliť“ argumentom, ktorý stojí za to: „Ministerstvo pod vedením ministerky Tomanovej je však veštiarňou, lebo vypočítať v roku 2008 výšku dôchodku, aký budete mať v roku 2035 a neskôr z oboch dôchodkových pilierov, je veštba. Presnejšie, demagógia.“
DSS môžu, ministerstvo nie
Skvelé, len to prichádza naozaj neskoro. Presne to isté tvrdíme o výpočtoch DSS aj my, a to už celé roky. Zaujímavé na tom je, že ak nejaký argument použijú dôchodkové spoločnosti, je to úplne v poriadku, ak tým istým spôsobom argumentujú ich odporcovia, je to „veštba, presnejšie demagógia.“ Lenže, ak je demagógiou „vypočítať v roku 2008 výšku dôchodku, aký budete mať v roku 2035 a neskôr“, tak potom sú demagogické aj všetky základné argumenty, na ktorých doteraz stála obhajoba tzv. dôchodkovej reformy. Veď všetci – Dzurinda, Mikloš, Kaník, Radičová, ale aj zástupcovia DSS – od začiatku tvrdia, že „reforma“ nám zabezpečí lepšie dôchodky, aké by nás čakali bez „reformy“. Ale ako to môžu povedať, ak sa výška dôchodku „v roku 2035“ dnes vypočítať nedá? Odpoveď je zrejmá už dávno. Celá „dôchodková reforma“ je obyčajným pokusom na ľuďoch, ktorého výsledok nikto nepozná. Do hry totiž vstupuje toľko faktorov, že výsledok jednoducho nemožno predpovedať. Iba ak vyveštiť. Navyše viaceré z kľúčových faktorov sú premenné v čase, nevieme, ako sa budú meniť a to všetko zvyšuje riziko akejkoľvek predpovede. Isteže, k experimentom nemožno mať výhrady, je to legitímna vedecká metóda, ale iba vedecká. Experimenty by rozhodne nemali patriť do výbavy politikov a v každej civilizovanej krajine (dnes až na malé výnimky na celom svete) sú experimenty na ľuďoch zakázané. A ak sa už nejakí ľudia na pokus dobrovoľne prihlásia, mali by mať o jeho vplyvoch zrozumiteľné a dostatočné informácie. A predovšetkým by mali vedieť, že sú súčasťou experimentu. Lenže, keď druhá vláda Mikuláša Dzurindu podľahla vplyvu Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu, povedala ľuďom, že sa púšťa do overenej reformy. Bola to lož: Svetovej banke sa zatiaľ podarilo presvedčiť iba zopár štátov, aby spustili takýto pokus. Navyše to väčšinou bolo tak nedávno, že ešte jeho výsledky nemožno zodpovedne vyhodnotiť. Niektoré riziká sa medzičasom už ukázali a naša „reforma“ sa z nich aj poučila, ale to neznamená, že pokus dopadol úspešne. Práve naopak, v krajinách, ktoré to skúsili ako prvé – a kde sa teda už začali aj vyplácať dôchodky podľa tohto systému – to spôsobilo katastrofu, a jedným z výsledkov „reformy“ sú davy chudobných dôchodcov, ktorých štát zachraňuje za cenu obrovských rozpočtových schodkov.
Chýbajú pravdivé informácie
V budúcom čísle Slova sa pozrieme bližšie na ekonomické riziká dôchodkového sporenia. Samozrejme, má ich aj tzv. prvý pilier, ale o tých sa píše oveľa častejšie a v oveľa väčšom rozsahu. „Objavné“ zvolanie komentátora denníka SME by však mohlo priniesť v súboji ministerstva práce a sociálnych vecí na jednej, a DSS a väčšiny médií na druhej strane významný zlom. Obe strany by sa konečne mohli dohodnúť presne na tom, čo novinár tak lapidárne skonštatoval: vypočítať dnes výšku budúcich dôchodkov je prejavom vešteckého šarlatánstva a demagógie. Nikto teda zodpovedne nemôže povedať, aké penzie dnešných dôchodkových sporiteľov čakajú. Možno budú lepšie, ako dnes, možno budú horšie, ako dnes. Možno… Ak totiž bežný človek, ktorý nemá ani základné vedomosti o ekonomických faktoch a pravidlách ovplyvňujúcich dôchodkové sporenie, nájde na internetovej stránke dôchodkovej spoločnosti (alebo akéhokoľvek iného ideologicky spriazneného apologéta DSS) „virtuálnu dôchodkovú kalkulačku“, nezaujíma ho už nič iné. Jediné, čomu takýto človek rozumie, je výška jeho budúceho dôchodku. Napokon, nič iné ho ani nezaujíma. Teraz však konečne aj prívrženci dôchodkového sporenia priznávajú, že to na správne rozhodnutie nestačí. A práve v tom tkvie problém. Môžeme sa sporiť o výhody a nevýhody jedného, druhého, či ktoréhokoľvek ďalšieho modelu, ale musíme dať ľuďom všetky a pravdivé informácie. A to DSS a všetci (vedome či nevedome) v ich službách stále ignorujú. Občanom ponúkajú iba polopravdy a neúplné údaje a nepovedia im to najdôležitejšie: že výhodnosť či nevýhodnosť dôchodkového sporenia nedokážu sami relevantne odhadnúť, aspoň väčšina nie, že nestačí len „posielať“ odvody, ale po celý život by mali pozorne sledovať vývoj na finančných a kapitálových trhoch, že na správny odhad rizík a príležitostí potrebujú aspoň nejaké ekonomické vzdelanie. Alebo že sa musia vo všetkom spoľahnúť na DSS a čakať, ako sa to celé skončí. A je pravda, že sa to môže skončiť aj dobre, s vysokým dôchodkom. Lenže pre koľkých? A čo s tými, ktorí toľko šťastia mať nebudú? Ani na to sa DSS neunúvajú odpovedať.
Autor je stály spolupracovník Slova
