Spätná väzba

Ad: O bývalých a súčasných režimoch (Richard Sťahel) Slovo 17/2008 Výborný článok. Je fakt, že ak by nebolo prvej ČSR, asi by nebolo ani Slovenska. Aj to je fakt, že ak by sme zostali Slovenským štátom a nevzopreli sa v Slovenskom národnom povstaní, asi by si nás po vojne rozkrájali Česi, Maďari, Rakušania, Poliaci a Sovieti medzi sebou a boli by sme rozprášení ako dnes Kurdi po horách. A je skutočne svätou pravdou, že ak by po vojne nebolo ľudovodemokratickej obnovy a potom socialistického režimu (to slovo komunistický sa mi nepáči – my sme nežili v ZSSR, ale v ČSSR), potom by nebolo z čoho po roku 1989 privatizovať. Vibro Ad: Skeptické poznámky eurooptimistu (Eduard Chmelár) Slovo 17/2008 Píše sa apríl roku 2008, svet je zjednotený na ideológii „slobodného trhového mechanizmu“, ktorý od konca 19. storočia nefunguje, zjednotený koncom 20. storočia v demokratizmus západnej civilizácie, ktorá nie je schopná konštruktívne spolupracovať s inými ľudskými civilizáciami tu na zemeguli, svet namočený do krízy ekologickej, demografickej, ideologickej, energetickej, a teraz vďaka USA i do globálnej krízy finančnej nemá čas filozofovať a demokraticky (= teoreticky) diskutovať. Náš svet pripomínaTitanik, kde sa ešte v euroatlantickej civilizácii tancuje na palube pre horných desaťtisíc, ale spodné paluby sú už zaplavené a loď má fatálne trhliny. A v tej chvíli prichádzajú zodpovední politici 27 krajín Európy s návrhom, ako rýchlo a efektívne zjednotiť 474-miliónové spoločenstvo, aby bolo vzorom pre konanie vo svete – a žiadny naivný demokrat sa nemôže domnievať, že má viac času ako ten pasažier z Titaniku, ktorý si večer odmieta dať záchrannú vestu, lebo ešte nie je ráno. Volá sa to krízový manažment a Lisabonská zmluva je nástrojom krízového manažmentu Európy – je to ako keď požiarnici zavelia „horí – skáčte do pripraveného únikového priestoru“ a vtedy nie je čas „demokraticky“ filozofovať, komu sa čo hodí a čo nie. Až keď už bude mať 27 európskych krajín spoločný program, môže pomáhať sebe i svetu. Dovtedy budeme pre svet iba tým, čím sme boli v 19. a 20. storočí – klbkom klbčiacich sa pubertiakov, z ktorého sa uteká do „nových krajín“. Dnes už ale „nové krajiny“ na Zemi nie sú a vesmír ešte osídľovať nedokážeme. Lisabonská zmluva hovorí „horí“, nie „demokracia“. Peter Zajac-Vanka Ak sa nezjednotíme v Európe, vyhynieme. Ide tu o prežitie Európy a jej kultúry: Ak sa európske národy nezjednotia do vyššieho celku, zaniknú. Môžeme si byť istí, že Číňania, Indi či Latinoameričania nebudú vytvárať fondy na záchranu odumierajúceho bieleho európskeho muža. Nehovorím o rasovom aspekte, ale o tom, že ešte nikdy v histórii neboli pred Európanmi také existenčné problémy, aké sú dnes, takže je jedno, aká je Lisabonská zmluva. Kašlime na jej politickú orientáciu, dôležité je, aby sme sa pod ňou dokázali zhromaždiť a prežiť. Kanto Ad: Návrat Berlusconiho (Josef Brož) Slovo 17/2008 Európski socialisti sa tvária ako ľavičiari, no ich praktické kroky sú pravicovejšie ako kroky pravice. Voliči to jasne chápali a chápu ako kamufláž pravice (vlk v baraňom rúchu). Krásne to ukázali na prípade Smeru – tlak eurosocialistov na jeho ľavicovú politiku bol nenormálny a tak demaskujúci, že už aj slepým musí byť jasné, že eurosocialisti nie sú ľavičiari. jh