Začína sa „eurodoba“

Z prostredia Európskej komisie v pondelok prenikol návrh správy, ktorú formálne prijmú a potom predložia ministrom financií členských krajín Európskej únie. Naposledy takúto správu pripravovala kvôli Slovinsku, teraz kvôli takmer „menovcovi“ v Európskom priestore. Po zverejnení oficiálnej predpovede EK už v podstate nikto nepochyboval o tom, aký bude v budúcom roku na Slovensku vývoj inflácie. Teraz je to však už celkom jasné: od prvého januára budeme platiť eurami. Od chvíle, keď Slovensko dosiahlo ďalší historický úspech na ceste do zjednotenej Európy pritom neprešlo ani pol roka. Na všetkých hraniciach, ale s osobitným pocitom najmä na tej, ktorá bola desaťročia obohnaná ostnatými drôtmi, sme likvidovali hraničné závory. Hranice medzi Slovenskom na jednej a Českom, Poľskom, Maďarskom i Rakúskom na strane druhej síce ostali, ale pre obyčajných ľudí sú už len symbolom. Kritická komisia „zmäkla“ Vláde Roberta Fica sa jednoducho európska agenda darí. V čase jej nástupu sme mali také problémy s plnením kritérií, že aj na Západe (ba práve tam predovšetkým) pochybovali, že sa v roku 2007 naozaj tzv. schengenský priestor rozšíri smerom na východ. Ficov kabinet zdedil po svojom predchodcovi plno nesplnených sľubov a rezort vnútra musel finišovať vo vysokom tempe. Svedčí o tom aj fakt, že napr. názor susedného Rakúska sa menil doslova z mesiaca na mesiac. Našťastie, v náš prospech. Pochopiteľne, dôležité bolo nielen splniť formálne kritériá pred vstupom, ale najmä ukázať, že ich dokážeme plniť po vstupe do „bezhraničného“ pásma Európy. V prípade Schengenu to však bude určite jednoduchšie než v prípade eurozóny. Už príprava na vstup do nej je a ešte bude náročná a bolestivá. A nebude zadarmo. V tejto chvíli však všetci majú istotu, že vynaložené prostriedky neboli a nebudú zbytočné. Podľa v pondelok zverejnených informácií Európska komisia, ktorá sa do poslednej chvíle stavala k našim ambíciám a plneniu maastrichtských kritérií veľmi kriticky, odporučí naše prijatie do menovej únie. Práve pre jej opatrný prístup je v podstate isté, že ak tá bude za prijatie eura v SR, ministri financií členských krajín by sa už proti tomu postaviť nemali. A to napriek skutočnosti, že výhrady má ešte vždy Francúzsko a Nemecko. Finálny súhlas lídrov všetkých členských krajín EÚ v polovici júna bude potom už len formalita. Najdôležitejším momentom bolo, že EK uznala, že dokážeme dlhodobo udržať infláciu „pod kontrolou“. Tá je totiž vo svetle celosvetového zdražovania momentálne strašiakom aj v súčasných členských krajinách menovej únie a predovšetkým všetkých vystrašila po vstupe Slovinska do nej. Prvé mesiace sprevádzalo prudké zdražovanie skutočne všetkého a taký rýchly pokles hodnoty peňazí si ani tam, ani v EMÚ po vstupe niektorého z členov nepamätali. Západoeurópski „financi“ majú obavy, že k tomu môže prispieť aj rozšafná rozpočtová politika vlády. Pre ňu dokonca začali špeciálny monitoring Slovenska, ktorý však tieto obavy bezpečne vyvrátil. Aj preto ho komisia odporučí na zasadaní ministrov financií (ECOFIN) 3. júna v Luxemburgu ukončiť. Ministri tak uznajú, že sme na euro pripravení dobre. Dávajte pozor na ceny To však platí iba o makroekonomických kritériách. Po najnovších informáciách si už nemôže nikto dovoliť otáľať. Stanovením oficiálneho posledného výmenného kurzu medzi slovenskou korunou a eurom sa začne posledná fáza prípravy. Ak ju doteraz niekto bral s rezervou, mal by s takým prístupom prestať. Iba zmenu meny v peňaženke bude prechod na euro znamenať výlučne pre občanov. Pre podniky, pre samosprávy, pre školy – jednoducho pre každého, kto vedie účtovníctvo – to bude oveľa náročnejšie. Všetky subjekty by si mali už v júli vyhodnotiť, v akom stave je ich príprava na používanie eura. Mnohí si napríklad stále myslia, že stačí od januára viesť účtovníctvo v eurách a od leta oceňovať všetko v oboch menách. Lenže to nie je pravda. Okrem iných povinností si totiž treba na eurá „previesť“ aj účtovníctvo minulých rokov – každú jednu prijatú či vydanú korunu, každú účtovnú položku. V lete sa navyše začínajú pripravovať aj rozpočty verejných inštitúcií a orgánov. Každý plánovaný výdavok i príjem už bude treba preratúvať na eurá. Zatiaľ čo úradníci (verejní či súkromní) sa sústredia najmä na administratívne úkony, ľudí budú viac zaujímať nové cenovky v obchodoch. Vláda si bude musieť dať dobrý pozor, aby splnila, čo v tejto súvislosti opakovane sľubovala. Spotrebiteľským organizáciám už priznala nemalé dotácie, vďaka ktorým budú systematicky, každý deň sledovať vývoj cien a porovnávať ho s reálnym vývojom nákladov. Od organizácií bude musieť kabinet vyžadovať poctivú prácu. Samozrejme, v prvom rade ide o to, aby na zavedenie eura nedoplatili občania a aby sa na ňom nenabalili špekulanti (hoci sa tomu určite nepodarí vyhnúť úplne). Neodôvodnený nárast cien by totiž neželaným spôsobom rozhýbal aj infláciu – čiže doteraz najproblémovejšie kritérium prijatia eura. Veľmi dôležité bude správne stanoviť finálny výmenný kurz. Niet pochýb, že sa v najbližších týždňoch stane najviac diskutovanou témou na peňažných trhoch a najcitlivejšou informáciou z prostredia národnej banky. Najmä politici si budú musieť dať zámok na ústa, aby zbytočne nepomáhali finančným špekulantom, ktorí sa celkom iste pokúsia v poslednej chvíli rýchlo nakúpiť či predať slovenské koruny v obrovských množstvách podľa odhadu výsledného kurzu. Rozhodujúcim momentom na „útok“ bude zasadanie ECOFIN-u. „Problémy“ boháčov z korupcie Radových občanov sa to dotkne vo chvíli, keď budú nakupovať eurá pred letnými dovolenkami. Vyzerá to tak, že najvýhodnejšie by mohlo byť nakupovanie eur v priebehu júna. Pozitívne rozhodnutie ECOFIN-u by totiž mohlo korunu znovu o niečo posilniť. Ak by to bolo príliš, podľa všetkého sa to nebude našej národnej banke páčiť. V každom prípade si väčšina Slovákov bude pred dovolenkou meniť takú sumu peňazí, že na kurzových rozdieloch prerobí či získa len minimálne. Takže nie je nijaký dôvod na paniku. Ba práve zbytočná panika v zmenárňach by napokon situáciu mohla skomplikovať. Oveľa väčšie problémy nám narobí panika tých, ktorí majú na rôznych účtoch, ale neraz aj v domácich trezoroch obrovské objemy nelegálnych korún. Netreba si robiť žiadne ilúzie: čierna či aspoň sivá ekonomika tu v poslednom desaťročí veselo prekvitá. Ide nielen o nelegálny obchod (pašovanie, drogy, výpalníctvo či organizovaná prostitúcia), ale aj úplatky, ktoré ľudia na vysokých postoch berú aj v miliónoch. A nielen vo verejnej sfére, ale aj v súkromných podnikoch. Všadeprítomná korupcia „vyrobila“ tisíce boháčov, ktorí však teraz budú musieť zlegalizovať svoje príjmy tým, že si koruny zmenia na eurá. Ak sa budú chcieť vyhnúť ohrozeniu, najjednoduchšie pre nich bude tieto peniaze investovať tak, aby nestratili na hodnote. Výsledkom je napríklad opakovaný prudký rast cien nehnuteľností, najmä v Bratislave a jej blízkom okolí, podobne aj v iných regionálnych či hospodárskych centrách. Je to síce len nepriamy dôsledok zavedenia eura, ale tí, ktorí takéto milióny nemajú, ho budú pociťovať veľmi intenzívne. S Európou problém nemáme Pozitívna správa EK o našej príprave na euro bude mať ešte jeden, tentoraz politický vplyv. Hoci vstup do schengenskej zóny bol nepochybne významný a najmä viditeľný úspech európskej politiky súčasnej vlády, prijatie eura ho určite predbehne. Ide o vládu, ktorej šéfa minulé vlády ešte pred pár rokmi prezentovali ako prekážku pre naše európske ambície. A ktorej šéf mal ešte prednedávnom problémy s vlastnými európskymi partnermi a ktorý podľa pravicovej opozície údajne rozvrátil verejné financie. Pritom na budúci týždeň Európska komisia vyhlási, že „rozpočtový deficit Slovenska zaznamenal dôveryhodný a udržateľný pokles pod povolené tri percentá HDP.“ Dnes je jasné, že išlo len o ideologicky motivované strašenie, ktoré nemalo nič spoločné s realitou. Aj vo výzve komisára pre ekonomické a finančné otázky Joaquína Almuniu, aby slovenská vláda robila „ambicióznejšiu fiškálnu konsolidáciu“, ktorá má pomôcť bojovať úspešnejšie proti inflácii, sa skrýva najmä politika a pretrvávajúce stereotypné pohľady na súčasnú slovenskú vládu. Skutočnosť je však taká, že po júni 2006 nestratilo Slovensko ani deň v ešte tesnejšej integrácii do EÚ. Autor je ekonomický novinár