Z najnovších veršov

K havranom Nehybné havrany rozmiestnené na stromoch po tlejúcom lístí Zmoknuté psy pri trati bez zachytených stôp a indícií Cez namoknuté čakárne a studené sklá krčiem byť zaskočený kúpeľňovou parou prirodzeným leskom tvojej pokožky (nahé stehno nastavené v polotme je viac prekážka ako návnada) Jesenný princíp vzplanutia: pozhasínané len hľadajúce divadelné reflektory javiskový prach a naskúšané objatie ako náhrada za uniknutú skutočnosť Podrážky však prepúšťajú hmlu a šepkárka už napovedá zo spánku (Havrany v zovretom tvare si vyjasňujú vonkajšie vzťahy) Nedeľný večer v meste H. Prázdne železničiarske domy graffiti na popraskaných obločných sklách pohľad chrta so psou nostalgiou tmavnúci staničný bufet a spánok cestujúcich bez konečnej Prechodná prítomnosť ženy s mokrými jazmínovými vlasmi podrobuje tento odvrátený priestor prudkej nádeji ale aj otvorenému sproblematizovaniu Súvzťažnosť Odložený fúrik v záhrade vlhnúce obvodové múry zachádzajúce náhrobné nápisy dôležitosť predmetov je spochybnená úzkym vnikajúcim svetlom (mŕtvi však stále trvajú na svojich miestach) Lesná štvrť Opakuješ sa chôdzou po umŕtvenom lístí stiesnenosťou z vytrácajúceho lesného priesmyku zachyteného diaľnicou polonahou stopárkou Už aj obsah toho najnutnejšieho je bezdôvodne zamlčaný (urnový háj za železničným depom ako zrýchlená zastávka) Odtrhnuté dno rieky stráca vplyv na hladinu s ľadovými obručami (pes hľadá svojho odviazaného pána slečna s naolejovanou pokožkou zavádza vodu aj medziokenné svetlo) Opakuješ sa unáhleným vzplanutím Sumár Hľadal som v prístavných krčmách na kvitnúcich trhoviskách v zadymenej opustenosti barov Hľadal som so svetlom putujúcich Severanov ale nenašiel To meravé odklínadlo pod jazykom Odchádzanie Naleštený príborník v upadajúcom hoteli Grand meškajúce hodiny politické vtipy čašníčka s pamäťou na osamelých hostí a ich nemenné želania Zrkadlo na recepcii ťa zachytí reflexívnym okrajom samozrejme v neúplnosti len v zmysle tvojho výstupu do tmy v ktorej mačky strácajú plachosť a zúfalí spasitelia čakajú na zánik Zrkadlo ťa vo svojej bezradnosti odkáže na pokračujúce zrkadlo s plavými dievčenskými vlasmi (tvár v celku je nedostupná) ale darovanie nie je v odovzdávaní… Poučky v pravý čas Máš svoju vyznačenú trasu neznamená to však že nemôžeš zablúdiť Do tvojich žasnúcich očí preniká obnažená krása žien neznamená to že slepota ťa bude obchádzať naveky V letný podvečer si šťastný pri osamotenej šálke kávy neznamená to že z jej temnej usadeniny nevyplynie podvratné dno Básnik MIROSLAV BRÜCK (1964) žije a pracuje v Skalici a literárnej tvorbe sa venuje od roku 1982. Publikovať začal v roku 1983 na stránkach Nového slova mladých. Odvtedy uverejňuje poéziu v dennej tlači, v literárnych časopisoch a v Slovenskom rozhlase. Publikoval aj kratšie prozaické útvary, recenzie a kultúrnu publicistiku. Básne mu preložili do poľštiny, bulharčiny a francúzštiny, poviedky do maďarčiny. Pre Slovenský rozhlas pripravil literárne pásmo Cesty a návraty o živote a tvorbe básnika Pavla Bunčáka. Je členom redakčnej rady štvrťročníka Psí víno – časopisu pre súčasnú poéziu vychádzajúceho v Zlíne v Českej republike a členom Klubu nezávislých spisovateľov v Bratislave. Vyšli mu zbierky Noc, tráva v pozadí (Smena, Bratislava 1989), Pokušenie veriť (Modrý Peter, Levoča 1993), Nočné ostrovy a iné záchrany (Arkus, Senica 1997) Orientačná mapa na zimu (Vydavateľstvo Solitudo, Námestovo 2001), Hraničná cesta (Modrý Peter 2005). Zastúpenie v knižných publikáciach: Les jeux charmants de l´aristocratie – Pôvabné hry aristokracie, antológia slovenských básnikov vo Francúzštine (Modrý Peter, Levoča 1996), Poézia na pomedzí, Zborník slovenských, českých, poľských a rakúskych autorov. (YAK Senica 1997)