Miklošov daňový populizmus

Je jasné, že opozícia nám na najbližšej schôdzi ukáže ďalší zbytočný pokus o zníženie volebných preferencií Smeru. Tentoraz to však bude poriadne trápne. Ivan Mikloš sa pokúsi sociálnych demokratov zdiskreditovať tým, že príde s rovnakým návrhom, s akým kedysi prišiel Robert Fico, keď bol v opozícii. Veľmi stručne môžeme skonštatovať, že z ekonomického hľadiska je to nezmysel. A bol aj v čase, keď s ním prišiel Robert Fico. Zníženie spotrebných daní sa na nižšej cene benzínov a nafty neprejaví. Možno nakrátko, ale to by si ešte museli politici intenzívne „vydiskutovať“ s predajcami, aby urobili aspoň gesto. Ale prečo by ho robili voči opozícii? Fico vtedy, Mikloš dnes Pripomeňme, že pred minulými voľbami Robert Fico ako opozičný líder navrhoval, aby vláda znížila spotrebnú daň na pohonné hmoty a stlačila tak ich rastúce ceny. Hoci sa to dnes pokúša Ivan Mikloš otočiť proti nemu, treba priznať, že jeden racionálny prvok v tom návrhu bol. Na rozdiel od súčasnej vlády totiž vtedajšia Dzurindova urýchlene zvyšovala spotrebné dane, aby v štátnom rozpočte zaplátala dieru, ktorú spôsobil nepozornosťou samotný minister financií. Ivan Mikloš si totiž až po pár mesiacoch všimol, že jeho úradníci pri niektorých výpočtoch urobili chybu a zrazu v rozpočte chýbali desiatky miliárd. Je pravda, že kabinet aj tak avizoval zvýšenie dane od nového roka, ale v skutočnosti ich zvýšili narýchlo, v priebehu pár týždňov, už o pol roka skôr. A hoci treba súhlasiť, že vtedajšie ceny benzínov a nafty sa k dnešným ani len nepribližovali, predsa len sa, vyslovene ako reakcia na vyššie dane, pomerne prudko zvýšili. Predaj ropy neprechádzal takými (cenovými) turbulenciami ako dnes. Robet Fico vtedy nielenže mohol poukázať na konkrétne negatívne dopady náhleho zvyšovania daní na ľudí, ale v podstate požadoval návrat k pôvodnému stavu, ktorého zmenu (vyššie dane a následne vyššie ceny) spôsobila práve Dzurindova vláda. R. Fico sa teda môže oprávnene brániť, že – podobne ako napríklad pri algoritme výpočtu dôchodkov – iba zachováva podmienky, ktoré zdedil po predošlej vláde. Ivan Mikloš to však pred pár rokmi povedať nemohol. Podmienky totiž nastavovala práve vláda, ktorej bol podpredsedom. Populizmus nie je SDKÚ cudzí Napriek tomu Ficov návrh okamžite odmietol. Hovorca ministerstva financií Peter Papánek vtedy pre médiá Miklošov postoj zdôvodnil tým, že takýto návrh by aj tak nepriniesol zníženie cien, a konečným spotrebiteľom by teda nepomohol. „Jediný úžitok by z neho mali predajcovia, ktorým by sa tak zvýšili marže,“ vyhlásil P. Papánek na kameru. Tieto slová je dnes dôležité pripomenúť podpredsedovi SDKÚ, pretože svoj terajší návrh obhajuje ako nepopulistický pozitívnym vývojom iných daňových príjmov štátu. Podľa neho je teda dostatočný priestor na väčšie šetrenie, čo by umožnilo zvládnuť výpadok príjmov zo spotrebných daní z pohonných hmôt. Lenže – použijúc jeho vlastné argumenty – aj tak by to neprinieslo nižšie ceny. A je isté, že teraz, keď výrobcovia i predajcovia môžu objektívne dôvodiť rastom cien ropy, neznížili by ceny s ešte ľahším srdcom. Nech sa Ivan Mikloš schováva za akékoľvek (pseudo)argumenty, v tomto prípade sa dobehol sám. Rovnako ako pred pár rokmi Robert Fico, aj exminister financií teraz dobre vie, že jeho návrh nemá nádej na úspech. Iba že by mu ani nešlo o úspech v podobe schválenia nižšej spotrebnej dane. Niet pochýb o tom, že I. Mikloš si to veľmi dobre uvedomuje: aj to, že navrhuje nezmysel, aj to, že ho vládna koalícia neschváli. Takže v skutočnosti ide o niečo úplne iné. Nikto z SDKÚ to nikdy neprizná, ale pravica – podobne, ako to kedysi robil súčasný premiér – si „užíva“ výhody opozičnej „slobody“ prísť s čímkoľvek, čo sa ľuďom na prvý pohľad zapáči. Populizmus je legitímny nástroj opozície všade v demokratickom svete a opozícia to aj využíva. Ivan Mikloš takto nezakryte priznáva, že pravica nedokáže bojovať proti Ficovi inými zbraňami, než aké v opozícii používal on. Inými slovami: pravicová opozícia nie je ani o trochu zodpovednejšia, slušnejšia, menej populistická a viac seriózna, ako jej predchodkyňa. Nejde o voličov, iba o ich hlasy Stratégovia SDKÚ vymysleli jednoduchý plán (píšem vymysleli, ale na to nebolo treba ani myslieť), ako oslabiť Roberta Fica na najcitlivejšom mieste. Dobre si uvedomujú nevyhnutnosť katastrofálnych dejov vo svetovej (makro)ekonomike, ktorým sa trhové hospodárstvo – ovládané čoraz viac globálnymi špekulantmi – jednoducho nedokáže vyhnúť. A je im tiež jasné, že jedným z dopadov týchto dejov je a naďalej bude postupné zdražovanie prakticky čohokoľvek. Miklošov terajší návrh je jedným z pokusov urobiť za zdražovanie zodpovedným Roberta Fica a jeho vládu. Evidentné je to po víkendových výrokoch Štefana Štefanca (poslanca NR SR za SDKÚ) o tom, že vláda nevie zabrániť zvyšovaniu cien v dôsledku zavedenia eura. Zdražovanie pritom zasahuje predovšetkým tradičné skupiny voličov Smeru – ľavicovo orientovaní ľudia patria k skupinám s najnižšími príjmami, a preto budú na drahšie nákupy reagovať najcitlivejšie. Pravica sa zjavne bude spoliehať na to, že vláda si so zdražovaním neporadí, pretože je to skrátka objektívny celosvetový trend, proti ktorému sa v globalizovanej ekonomike nedá brániť na národnej úrovni. Aspoň nie nástrojmi, ktoré si pravičiari vedia predstaviť a ktoré považujú za legitímne, a treba priznať, že vo svojom ideologickom rámci majú pravdu. Slovenská pravica už pochopila, že nemá šancu získať si svojimi ekonomickými predstavami veľkú masu voličov, ktorá žije z priemerných či dokonca podpriemerných príjmov. V politike však účel celkom určite svätí prostriedky, a tak sa pokúša zasiahnuť Roberta Fica na najcitlivejšom mieste. Začala to a bude to robiť bez škrupúľ, popierajúc vlastné ekonomické a ideologické princípy. A je možné, že sa jej v prípade vážnejších ekonomických problémov môže zámer aspoň čiastočne vydariť. Ale ľudia by mali vedieť aspoň jedno: návrh na zníženie spotrebnej dane je príkladom, že o voličov, o ich skutočný prospech v tomto prípade nejde a nepôjde. Autor je ekonomický novinár