Európska komisia odporučila vstup Slovenska do eurozóny podľa plánu k 1. januáru 2009. Naša krajina totiž splnila nominálne maastrichtské kritéria, potrebné pre prijatie eura. Infláciu sme zaznamenali s rezervou približne jedného percentuálneho bodu, schodok verejných financií predstavoval 2,2 % hrubého domáceho produktu (HDP), čím sa pohodlne zmestil pod požadované tri percentá, a verejný dlh bol o polovicu menší ako stanovených 60% HDP. Kritérium stability dlhodobých úrokových mier a stability meny spĺňa Slovensko už dlhšie. Zdá sa teda, že prechod na jednotnú európsku menu máme „v suchu“. Lakmusovým papierikom alebo akýmsi jazýčkom na váhach pri posudzovaní, či je Slovensko pripravené stať sa šestnástym členom eurozóny, dlho zostávala najmä udržateľnosť inflácie v našej rýchlo rastúcej ekonomike. Aké sú inflačné riziká, ktorým Slovensko môže po prechode na euro a zmiznutí efektu silnej koruny čeliť, naznačila jarná prognóza EK, ktorú zverejnili koncom apríla (28. apríla 2008). Komisia v nej upozornila našu krajinu na očakávaný rastúci trend pri inflácii a to z 1,9 % v roku 2007 na 3,8 % v tomto roku a 3,2 % v roku 2009. Podľa viacerých ekonomických analytikov vyznela prognóza EK pre Slovensko vo všeobecnosti pozitívne, keďže sa zároveň potvrdilo, že sme schopní plniť maastrichtské kritériá udržateľným spôsobom. Treba ale povedať, že samotná udržateľnosť ako ekonomický fenomén, ktorý by bol merateľný ekonomickými kritériami, neexistuje. Ako zdôraznil štátny tajomník rezortu financií František Palko, nie je na to žiadny vzorec či návod v dokumentoch Európskej únie. Možno ju chápať len ako permanentné plnenie kritérií, ktoré nie je ohraničené žiadnym časovým obdobím. Eurokomisár pre ekonomické a finančné otázky Joaquín Almunia na jednej strane síce priznal, že nárast inflácie na Slovensku je vzhľadom na stúpajúce ceny potravín a energie spôsobený aj vonkajšími vplyvmi, ktorým čelia všetky krajiny, ale podľa neho ide tiež o dôsledok určitých interných javov. „Viackrát sme upozornili slovenské úrady, že vzhľadom na inflačné tlaky a vysoký rast slovenskej ekonomiky, ktorý vytvára problémy zo strany dopytu, fiškálna politika nie je taká ambiciózna, ako by bolo želateľné na to, aby mohla úspešnejšie bojovať proti inflácii a udržať ju na uzde,“ povedal španielsky komisár. V Bruseli nám napríklad vyčítali, že ceny tovarov u nás v marci stúpli o 3,6 % oproti februárovým 3,4 %. V neoficiálnej verzii konvergenčnej správy sa však predpokladá udržateľné plnenie tohto kritéria. Inflácia eurozóny a naša sú totiž medziročne približne rovnaké. Slovenská republika pritom v minulom roku zaznamenala štvornásobne vyšší hospodársky rast ako eurozóna. EK tiež prognózuje, že rast slovenskej ekonomiky bude naďalej patriť medzi najvyšší v krajinách EÚ. V roku 2008 by jeho tempo malo dosiahnuť 7%, o rok neskôr 6,2%, pričom vysoké tempo rastu ekonomiky býva zákonite spojené s rastom cien. Podľa predsedu vlády SR Roberta Fica, súčasný vládny kabinet i pri svojom rozsiahlom sociálnom programe uskutočňuje obozretnú fiškálnu politiku a rozhodnutie neprijať Slovensko do eurozóny by bolo skôr politickým ako ekonomickým verdiktom. K takémuto názoru sa priklonili i mnohí ďalší politici a ekonomickí analytici. „Bolo by naivné popierať, že v stávke je viac než len technická stránka. Ide tu o veľmi otvorenú politickú otázku,“ konštatoval ekonóm londýnskej pobočky Citigroup David Lubin. Ako povedal, ak by EÚ žiadosť SR na vstup do eurozóny odmietla, vyslala by pre ostatné nové členské štáty signál, že nie je záujem o rozšírenie eurozóny. Neochotou rozšíriť eurozónu by zaváňalo zamietnutie žiadosti Slovenska aj podľa Lotyšskej centrálnej banky. „Od SR sa vyžaduje, aby splnilo niečo, čo sa pred desiatimi rokmi od ostatných členov eurozóny plniť nevyžadovalo,“ citovala agentúra Bloomberg hovorcu Lotyšskej centrálnej banky Martinsa Gravitisa. Aj z týchto dôvodov je až 24 z 26 bankových analytikov z nových krajín EÚ oslovených agentúrou Reuters presvedčených, že naša krajina vstúpi do eurozóny podľa plánu začiatkom roka 2009. Hodnotenie pripravenosti Slovenska prijať jednotnú európsku menu v tzv. konvergenčnej správe vypracovala okrem EK aj Európska centrálna banka /ECB/, ktorá svoj posudok zaslala centrálnym bankám krajín EÚ. Podľa agentúry Reuters najmä správa ECB, ktorá mala byť voči SR kritická, sa pod tlakom viacerých krajín posunula v prospech odporúčania povoliť prechod na euro. „Išlo o posledné kolo lobingu o priaznivú správu“, povedal analytik Volksbank Vladimír Vaňo. Po oficiálnom zverejnení konvergenčnej správy EK sa ňou budú zaoberať ministri financií členských krajín EÚ (ECOFIN), ktorí v júni na zasadnutí Európskej rady prijmú konečné rozhodnutie. V prípade, že dajú nášmu vstupu do eurozóny definitívne zelenú, bude vláda SR podľa jej predsedu Roberta Fica posledných šesť mesiacov roka 2008 venovať antiinflačným opatreniam a tomu, aby občania Slovenska tento proces perfektne zvládli. Čo totiž už dnes môžeme označiť za viac ako isté, vstupom do eurozóny sa podporí ďalší rast našej ekonomiky, uľahčí sa pohyb na všetkých trhoch, vzrastie tvorba pracovných miest, produktivity i miezd, zvýši a skvalitní sa životná úroveň občanov a urýchli sa proces celkového približovania Slovenska k najvyspelejším krajinám únie.
