Na júnovej schôdzi Národnej rady by mali poslanci rokovať aj o bývalej štátnej akciovke Veriteľ. Založila ju predchádzajúca vláda v polovici roka 2003 na oddlženie zdravotníckých zariadení a poisťovní, ktoré každoročne vytvárali niekoľkomiliardové dlhy. S odstupom času sa však ukazuje, že všetko sa dialo veľmi netransparentne a Veriteľ nadobudol podobu „časovej bomby“, ktorá tiká stále výraznejšie… Už v Správe o výsledkoch preverenia činnosti tejto spoločnosti, o ktorej začiatkom roka rokoval vládny kabinet, sa uvádza, že „oddlženie zdravotníctva nebolo pripravené tak, aby vyčlenené prostriedky boli použité transparentne a hospodárne a nie je možné vylúčiť, že oddlženie bolo realizované v korupčnom prostredí“. Zajacov poradca nič nevie Ministerstvo financií (MF SR) totiž zistilo, že v štátna akciovka neoddlžovala zdravotnícke zariadenia a poisťovne za rovnakých podmienok pre všetkých veriteľov. Niektorým z nich kompenzovala okrem istiny aj výšku úrokov a penále, iným iba istinu alebo jej časť. Vždy išlo o to, ako Veriteľ dlh posúdil. Niektoré úhrady dokonca putovali duplicitne, prípadne nad rámec oprávnenia. Spoločnosť riešila aj pohľadávky a záväzky za Družstevnú zdravotnú poisťovňu Perspektíva v konkurze. Časť jej pohľadávok vo výške viac ako 324 miliónov korún prevzal Veriteľ, ale časť v objeme vyše 236 miliónov predal správca konkurznej podstaty zahraničnému záujemcovi za 1,125 mil. korún, čo je iba 0,475 percenta pôvodnej hodnoty. Kupcom bola spoločnosť Levantex Continental Inc., registrovaná v Seychelskej republike, ktorá je daňovým rajom. Nemôžeme teda zistiť, kto ju založil a kto ju v skutočnosti vlastnil a vlastní. Je preto veľmi pravdepodobné, že v skutočnosti išlo len o kvázi zahraničnú spoločnosť, ktorú založil niekto zo Slovenska. Ľudia, ktorí nielen dobre vedeli, o aký obrovský kšeft ide, ale predovšetkým vedeli ovplyvniť rozhodovanie o pohľadávkach Perspektívy. Ak sa im podarilo reálne speňažiť iba polovicu odkúpených pohľadávok za nominálnu cenu, zarobili na tejto transakcii asi sto miliónov! Na otázku, prečo sa to stalo, nevedel odpovedať ani člen Dozornej rady Veriteľa Peter Pažitný. Iba sa odvolal na správcu konkurznej podstaty poisťovne Perspektíva Tomáša Kozovského. Ten pre zmenu vlani v decembri tesne pred Vianocami podľa Hospodárskych novín vyhlásil, že je viazaný mlčanlivosťou. Chýbajú dokumenty Kontrola MF SR zistila aj ďalšie skutočnosti, na základe ktorých rezort financií podal trestné oznámenia na likvidátorku spoločnosti Veriteľ, a. s. a správcu konkurznej podstaty Družstevnej zdravotnej poisťovne Perspektíva v konkurze. Chýbajú napríklad originály dokladov zo zasadaní valného zhromaždenia a dozornej rady Veriteľa, registratúrne záznamy neboli odovzdané do štátneho archívu, kompletné nebolo ani účtovníctvo, mnohé z údajov v správach spoločnosti a prerokované vládou SR vzájomne nekorešpondujú. Na oddlženie zdravotníctva malo byť na základe dostupných údajov vyčlenených 20,134 mld. korún, avšak ich použitie nebolo v oddlžovaných subjektoch overené, uvádza sa v stanovisku MF SR. Spôsob úschovy písomností kritizoval aj štátny tajomník Ministerstva financií SR Peter Kažimír: „Také postupy, s akými sme sa stretli pri písaní tejto správy, by som očakával od obuvníckej manufaktúry.“ Práve preto ministerstvo nedokáže vylúčiť neefektívne využívanie verejných zdrojov či prípadnú korupciu a klientelizmus. Za neštandardnú označil aj samotnú likvidáciu spoločnosti Veriteľ. „Začala sa vo februári 2006 a skončila sa v júni 2006. Výmaz sa pritom začal už v júli toho istého roku. Bežne sa firmy likvidujú aj niekoľko rokov. Je pomerne zvláštne, ak spoločnosť, cez ktorú pretieklo 20 miliárd korún, doslova zmizne zo sveta“, povedal Peter Kažimír. Najlepšia obrana je útok Ľudia, ktorí v tom čase kontrolovali Veriteľa (išlo o najbližších spolupracovníkov exministrov financií a zdravotníctva Ivana Mikloša a Rudolfa Zajaca), všetky obvinenia odmietajú. Správa o činnosti spoločnosti Veriteľ je podľa nich politickou objednávkou, zameranou na zdiskreditovanie bývalej vlády a očierňovanie procesu oddlžovania. Tvrdia, že spoločnosť bola efektívna a úspešne vysporiadala staré dlhy vo výške 33 miliárd, pričom na to použila iba 20 miliárd. To, že neboli vyriešené všetky dlhy, vraj spôsobilo to, že „nie všetci veritelia bolo ochotní pristúpiť na to, aby sa im napríklad nezaplatili penále a rozhodli sa, že si svoje pohľadávky budú uplatňovať aj s príslušenstvom“. Exminister financií Ivan Mikloš sa vyjadril aj k rýchlosti likvidácie Veriteľa: „To, že bolo niečo zlikvidované rýchlo a v súlade so zákonom, je skôr argument v prospech toho, aby sa veci robili rýchlo a efektívne“, tvrdil. Opozičná SDKÚ-DS zaútočila aj na tú časť správy, kde sa uvádza, že po likvidácii Veriteľa zostal majetok za približne 650 miliónov korún, ktoré boli presunuté do zdravotníctva. V správe o stave dlhu v rezorte zdravotníctva v rokoch 2006 ani 2007 sa však podľa SDKÚ-DS nepíše, že by sa o takúto sumu dlh znížil. Podpredseda strany Viliam Novotný doslova uviedol: „Mám podozrenie, že boli použité na nákup nepotrebnej a predraženej zdravotníckej techniky pre štátne zdravotnícke zariadenia od firiem blízkych strane SMER-SD a tejto vláde.“ Pritom nepochybne vedel, že už 2. októbra 2006 bola zriadená Komisia na dohľad nad správou a použitím finančných prostriedkov likvidačného zostatku spoločnosti Veriteľ. Aj to, že členovia komisie na úhradu odsúhlasili výlučne záväzky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vzniknuté do 31. decembra 2004, ktoré nevysporiadala pôvodná spoločnosť, a to vo výške 527,9 mil. korún. Nevyčerpaný rozdiel, ktorý vznikol z dôvodu časovej tiesne, bol riadne odvedený do štátneho rozpočtu . Trestnoprávna dohra O neprehľadnosti celého procesu, v ktorom sa cez 13 účtov spoločnosti Veriteľ prevádzali obrovské sumy peňazí aj niekoľkokrát denne, či o nezvyčajných zárobkoch členov predstavenstva tejto štátnej akciovky, však terajšia opozícia radšej mlčí. Šéfovia Veriteľa tesne pred zánikom firmy (15. júna 2006) napríklad zarábali 875-tisíc korún mesačne plus odmeny vo výške 622-tisíc. Za tri roky dostalo 46 zamestnancov spoločnosti na mzdách spolu 56 miliónov korún, z nich odmeny predstavovali 30 miliónov. Proces oddlžovania zdravotníctva sa stále menil aj v súvislosti s použitím dotácií a návratných finančných výpomocí. Upravovali sa i legislatívne postupy. „O nepripravenosti oddlženia svedčí skutočnosť, že bývalá vláda túto problematiku riešila v 19 uzneseniach, pričom 6 z nich nebolo verejne prístupných“, tvrdí MF SR. Za maximálne neprehľadnú možno považovať situáciu, ktorá vznikla po tom, čo vďaka už spomínanej „zahraničnej“ firme Levantex Continental Inc. pohľadávky skrachovanej Perspektívy putovali späť na Slovensko: najskôr firme ZH Kredit, od ktorej ich potom odkúpila akciová spoločnosť Generix. Tá sa vyše 40 nemocniciam vyhrážala exekúciou, ak nezaplatia svoje dlhy. V nemocniciach však tvrdili, že ich dlhov zbavila štátna akciovka Veriteľ a nemali ani potuchy o tom, že sa ich podlžnosti voči zdravotnej poisťovni Perspektíva dostali do rúk tretej osoby. S odstupom času teda možno konštatovať, že štátna akciovka Veriteľ, ktorej založenie presadila bývalá vláda, mala síce dopad na krátkodobý pokles zadlženia zdravotníckych zariadení, avšak množstvo netransparentných postupov v jej činnosti avizuje, že aj v tomto prípade bude trestnoprávna dohra zrejme nevyhnutná… Autor je spolupracovník Slova
