Jaroslav Izák – cap záhradníkom?

Nezaujato zhodnotiť dva roky činnosti Ministerstva životného prostredia SR vyžaduje prejsť čo najviac dostupných materiálov. Na prvý pohľad do očí udrie, že ich obsah sa rôzni v závislosti od toho, či ich vytvorilo ministerstvo alebo ochranárske združenia. Zatiaľ čo na oficiálnej stránke MŽP svietia odkazy na články o Dni Dunaja či drevených kostolíkoch, ochranári prírody bijú na poplach a obviňujú ministerstvo z prečinov porovnateľných s environmentálnou vlastizradou. Jeden z členov „ekofóristického“ občianskeho združenia Živá Planéta mi na otázku, či rezort životného prostredia možno aj za niečo pochváliť, odpovedal rezolútnym NIE. Novelu zákona o ochrane prírody označil za kontraproduktívnu z hľadiska ochrany životného prostredia. Teda, ak vychádzame z predpokladu, že hľadisko ochrany prírody je aj hľadiskom MSŽ. Na základe jeho doterajšej činnosti sa o tom dá totiž silne pochybovať. Dlhoročný komunálny politik a súčasný minister životného prostredia za SNS Jaroslav Izák má vzdelanie architekta a skúsenosti podnikateľa v oblasti stavebníctva a investičnej výstavby. S „kolegami“ podnikateľmi, stavebníkmi a developermi si rozumie: V názore na rozširovanie turistických centier, hotelov, zjazdoviek a golfových ihrísk v prospech rozvoja cestovného ruchu a na úkor chránených oblastí. Pre mesačník Extra Plus povedal, že je nutné zosúladiť zonáciu a kategorizáciu chránených území s potrebami ľudí, ktorí tam žijú. „Tým myslím najmä na strediská cestovného ruchu, ktoré sú situované v národných parkoch alebo chránených územiach a zaostávajú za európskymi štátmi.“ Ťažšie ako s developermi sa už MSŽ komunikuje s niektorými vlastnými zamestnancami a s členmi environmentálnych organizácií. Vo februári minulého roku odvolal generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody Ján Mizerák riaditeľov všetkých správ národných parkov a chránených krajinných oblastí. Podľa večne kritizujúcich „mimovládiek“ išlo o výmenu kvalifikovaných pracovníkov za nekompetentných jedincov povoľnejších tlakom lobingu. Podľa oficiálneho vyhlásenia ministerstva to bola dlhodobo plánovaná reorganizácia Štátnej ochrany prírody. MSŽ sa rozkmotrilo aj so sieťou mimovládnych environmentálnych organizácií Ekofórum, s ktorým malo medializovanú výmenu názorov na zaobchádzanie s tatranským kalamitným drevom v Tichej a Kôprovej doline po katastrofálnej veternej smršti v roku 2004. Ani osvetové aktivity, ani snaha o zavedenie environmentálnej výchovy na školách, ani označovanie výrobkov priateľských k životnému prostrediu zeleným stromčekom či spolupráca s Greenpeace na projekte Vyčistime si Slovensko, zameranom na nahlásenie a odstránenie čiernych skládok neotupili nabrúsený jazyk environmentalistov. Jednoducho, malá osveta, jednorazové akcie a dobročinné gestá sú slabou náplasťou na veľké prešľapy. Najnovšie ochranárom a dotknutým občanom vstávajú vlasy dupkom nad výstavbou skládky odpadu v pezinskej Novej jame, ktorá pokračuje napriek hlasným protestom Pezinčanov aj aktivistov, či nad plošným postrekom Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) pesticídom, ktorý je údajne toxický pre všetok hmyz a vodné živočíchy, nehovoriac o turistoch a zberačoch lesných plodov počas vrcholiacej turistickej sezóny. Minister Izák napriek tomu tvrdí, že vláda kladie na životné prostredie veľký dôraz. Argumentuje navýšením operačných programov o 350 miliónov eur, čo predstavuje viac ako desať miliárd korún. V tomto prípade však platí, že peniaze nie sú všetko. Tvrdenie, že MŽP SR koná naozaj v záujme ochrany životného prostredia – ktoré by sme za iných okolností mali pokladať za apriórne pre túto inštitúciu – totiž znie z úst jeho vysokých predstaviteľov veľmi nevierohodne.