Mesto Vrbové leží desať kilometrov od Piešťan. Má sotva šesť a pol tisíc obyvateľov, dva kostoly, zopár krčiem, vodnú priehradu, futbalový štadión a šikmú vežu ako v Pise. Pred dvestošesťdesiatimi rokmi sa tam narodil kráľ Madagaskaru Móric Beňovský. V tomto roku sa mestečko zviditeľnilo po druhý raz. Odmietlo prijať euro, naopak, prechádza na vlastnú menu – vrb. Vďaka šikovnej autonómnej monetárnej politike sa podarilo vrbovským predstaviteľom vyjednať pre vrb platnosť vo všetkých krajinách Európskej únie a v Turecku a – teraz si sadnite – konverzný kurz 20 SKK/VRB a k euru jedna ku jednej! Počas vystúpenia miestnej dychovky v sobotu 12. júla to oznámil Branislav Jobus, jeden z vedúcich členov multiorganizácie Kriak, ktorá neoficiálne, ale prakticky vládne mestu. Pozvaní minciari z Kremnice v tmavomodrých tričkách s európskym hviezdnym kruhom vyrazili prvé mince v hodnote jeden vrb. Oslavovalo sa celý predchádzajúci týždeň, Vrbovčania mali zdarma koncerty, divadlo, čítanie poézie a prózy. No tá najväčšia radosť zavládne, až keď nadíde ďalší prvý január roku 1999 (Predstavitelia Kriaku sa pred necelými desiatimi rokmi zhodli na tom, že Vrbové ešte nie je pripravené vstúpiť do ďalšieho tisícročia. Preto od konca prvého roku 1999 iba pripočítavajú mesiace.) a ich úspory sa zhodnotia o tretinu výhodnejšie ako peniaze ostatných Slovákov. Mesto počíta s tým, že keď sa správa o novej mene rozchýri, ľudia sa doň húfne pohrnú a budú sa biť o vrbovské občianstvo. Preto, aby nedošlo k násiliu, či dokonca k bratovražednej občianskej vojne, na najbližšej schôdzi Kriaku dostane Vrbovská oslobodzovacia armáda (VOA) s veľkou pravdepodobnosťou novú úlohu – postaviť mestské hradby, možno aj s elektornickým mýtom. (Doteraz sa VOA starala iba o oslobodenie susednej obce Prašník, ktorá sa od Vrbového odtrhla pred niekoľkými desiatkami rokov, spod svojej vlastnej nadvlády. Očakáva sa však, že po prijatí vrbu sa bude Prašník sám doprosovať opätovného prijatia pod krídla a výhodnú menu mesta. Napokon, diplomatickú nótu s podobným znením už predniesla o druhej nad ránom pod oknami vrbovského mestského úradu aj skupina delegfátov z päťkrát väčšieho okresného mesta Piešťany.) Počíta sa s odklonením diaľnice od Piešťan smerom na Vrbové. Neskôr sa vrb možno rozšíri na celé Slovensko. A Vrbové sa stane jeho hlavným mestom. Slovenčina sa rekodifikuje podľa miestenho dialektu, hmyna Kriaku nahradí Nad Tatrou sa blýska a jeho predseda Húpací Kôň (naozajstný húpací kôň) blahosklonne prijme prezidentský úrad. Napokon, Vrbové, ako mesto, v ktorm leží vedecky dokázaný geografický stred sveta a vesmíru, si štatút hlavného mesta právom zaslúži – ak už doň Únia rovno nepremiestni bruselské inštitúcie. A hotovo. Aspoň tak sa o vrbovských skromných politických plánoch šuškalo u nás v kuchyni pri nedeľnom obede, keď si ujo – automechanik, a ináč popredný funkcionár v štruktúrach Kriaku, naberal slepačiu polievku a nakladal bravčový bôčik so zemiakmi. Doniesol rodine ukázať aj vrb. Lesklú kovovú mincú pripomínajúcu dnešný slovenský päťdesiathaliernik. Na lícovej strane má vyrazeného panáčika z hry človeče nehnevaj sa a na rubovej vlajku multiorganizácie Kriak. A – ľudia, nehnevajte sa – celé je to iba sranda. A (asi) neúmyslne aj odpoveď opozičným politikom, ktorým sa konverzný kurz 30, 1260 SKK/EUR máli. Vrbové ponúklo exemplárny príklad, ako sa dá situácia elegantne riešiť podľa ich gusta – alebo, napokon, podľa čiehokoľvek gusta. Je to jednoduché: Poďme si raziť hračkárske peniaze a kresliť bankovky. Zrušme mincovne a zaangažujme školákov na hodinách výtvarnej výchovy, nezamestnaných, väzňov, členov Kriaku a výrobcov pohľadníc UNICEF. Určme si kurz. A potom sa poďme hrať monopoly, akurát nie na hracej doske, ale „akože naozaj“. Za predpokladu, že sa nechceme hrať s vymyslenými peniazmi, ale preferujeme naozajstnú menovú aj inú politiku, nebolo by možno zlé vpratať aj svoje požiadavky a očakávania do medzí toho, čo je možné a uskutočniteľné. Verím tomu, že sami opoziční sťažovatelia svoju námietku nemysleli vážne – ale niečo jednoducho bolo treba povedať. Mlčať sa nesmie a chváliť sa nepatrí. Táto hra je, dúfam, pre všetkých dostatočne známa a priehľadná na to, aby si nezávisle od podobných vyhlásení urobili vlastný úsudok: Výmenný kurz koruny a eura je dobrý. Dokonca taký, o akom by sa nám pred dvoma rokmi pravdepodobne ani nesnívalo. Na to si predsa pamätáme. Pádny dôvod ohŕňať nad týmtom kurzom nos majú akurát tí, ktorí si od budúceho roku budú môcť namiesto eura nakúpiť vrby po 20 korún. (Nie je vylúčené, že v niektorých podnikoch vo Vrbovom sa za ne bude dať kúpiť pivo a arašidy.) Tých ľudí je necelých šesť a pol tisíc a nevie sa o tom, že by medzi nich patril jediný popredný člen vládnej opozície.
