Druhý polčas bude ťažší

Noviny na Slovensku boli v uplynulých dvoch týždňoch plné hodnotenia „dvojročnice“ Ficovej vlády. Navyše každý má možnosť zhodnotiť pôsobenie súčasného kabinetu aj z vlastného pohľadu. Novinári a rôzni „analytici“ pritom často „zabúdajú“, že ľudia sa už dávno nerozhodujú podľa ich názorov, keďže iba málo zohľadňujú každodennú realitu života obyčajného človeka. Hodnotenie doterajšej činnosti vlády je dôležité pre ňu samu: ak si nastaví krivé zrkadlo, voliči jej to zrátajú. Namiesto pohľadu dozadu sa teda pozrime, čo ešte súčasnú vládu čaká. Múdra vláda vraj robí nepopulárne opatrenia v prvej polovici a v druhej sa sústreďuje na ulahodenie ľuďom. Volebný rok je vraj už iba prehliadkou populizmu. Z tohto hľadiska to vyzerá, akoby súčasný kabinet s voľbami o 2 roky nepočítal. Skutočná tvár populistu Fica Ficovej vláde sa vyčíta, že žne úspechy zasiate Dzurindovou predchodkyňou. Ťažko povedať, ktorá partia ministrov bude politicky využívať pozitíva z krokov, ktoré robí terajšia, ale viaceré z opatrení, ku ktorým sa odhodlala, neprinesú úspechy do najbližších volieb. Evidentné je to v prípade eura a využívania eurofondov. V ňom sa vláda rozbieha ako pokazený traktor. „Prerábanie“ Národného strategického referenčného rámca (NSRR) ako hlavného programového podkladu na čerpanie eurofondov po Dzurindovej vláde bolo pochopiteľné, ale spôsobilo prvé meškanie. Ale aj tak sme pri schvaľovaní jednotlivých operačných programov neskončili z členských krajín EÚ najhoršie. Predstava, že európske peniaze môžeme pomíňať, ako sa úradníkom na ministerstvách zachce je naivná. Zdá sa, že nie všetky si dostatočne uvedomujú, s akou náročnou administratívou budú mať do činenia. Už doterajšia príprava dala ministerstvám zabrať. Nedá sa povedať, že by ju zvládali zle, ale vzhľadom na to, ako potom vyzerajú ďalšie kroky je pravdepodobné, že realizáciou úspešných projektov sa už bude chváliť nasledujúca vláda. Ešte väčšie problémy narobí Ficovmu kabinetu prijatie eura. Ak existuje aspoň jediný jasný dôkaz, že Fico nie je väčší populista, ako iný „štandardný“ európsky politik, tak je to práve jeho zásadový postoj týkajúci sa dodržania termínu pohrebu slovenskej koruny. Niet pochýb, že keby bol na čele slovenskej vlády hocikto iný, nikdy by sa do takéhoto politicky riskantného projektu nepustil. Prijatie eura je typickým príkladom rozhodnutia, ktorého pozitíva sa nedostavujú skôr, ako o niekoľko rokov, a príprava si vyžaduje nejedno nepopulárne opatrenie. Riskantné prijatie eura Je jasné, že žiadna krajina neprijímala euro v takom zložitom období, ako Slovensko. Bruselskí odborníci aj minulý týždeň varovali, že hlavné riziká nášho úspechu nespočívajú v slovenskej hospodárskej politike, ale v aktuálnej globálnej ekonomickej situácii. Zdražovanie potravín a energií na svetových burzách sa musí negatívne prejaviť v každej krajine. O Slovensku nehovoriac, hoci o Ficovom odhodlaní urobiť všetko pre to, aby ceny zostali „pod kontrolou“ netreba pochybovať. Je jasné, že v čase príchodu eura budeme konfrontovaní s ekonomickými problémami, ktoré budú radoví občania neprávom pripisovať práve euru. A to všetko sa bude diať menej ako rok pred parlamentnými voľbami. Ak by bol Robert Fico aspoň z polovice taký populista, za akého ho považujú médiá a opozícia, nikdy by sa do takéhoto politického rizika nepustil. Aj z vyhlásení opozičných politikov je zrejmé, že ak by premiérom zostal M. Dzurinda, prijatie eura by Slovensko určite odložilo asi o rok, teda na obdobie tesne pred voľbami. Vtedy možno spievať ódy a maľovať ružovú „eurovú“ budúcnosť. R. Fico sa zbavil takejto lákavej možnosti a vybral si poriadne tŕnistú cestu: namiesto osláv bude musieť „potiť“ krv, aby vo volebnom čase práve ľavicoví voliči ocenili jeho odvahu a zodpovednosť voči budúcnosti Slovenska. Svedčí to o sebavedomí, ale je otázne, či ho budú mať aj koaliční partneri. Ak budú občania pociťovať negatívne dopady globálnej ekonomickej krízy a budú si ich spájať s eurom, môže sa to prejaviť na stagnácii aj poklese volebných preferencií. SNS a HZDS by v takom prípade mohli stratiť nervy a tlačiť na vyhlásenie volieb skôr než po štyroch rokoch od posledných. Labutia pieseň HZDS Nervozita Ficových koaličných partnerov je najmä po budúcoročnom lete veľmi pravdepodobná. Najmä členovia v HZDS si budú uvedomovať, že sa bude nezadržateľne blížiť posledné dejstvo kedysi najmocnejšieho politického subjektu na Slovensku. Hoci sa hnutie dostalo po ôsmich rokoch opäť do vlády, najmä kauza (ex)ministra pôdohospodárstva M. Jureňu ukázala, že to až taká výhra nebola. Naopak, HZDS dostalo po týchto „úspešných“ voľbách už niekoľkokrát takú príučku, ako nikdy predtým a V. Mečiar určite nebude spokojný ani po prezidentských voľbách. Veľkým otáznikom preňho budú už voľby do Európskeho parlamentu, v ktorých možno očakávať, že HZDS nezopakuje výsledok spred štyroch rokov. Regionálne voľby možno Mečiarovi zlepšia náladu, ale iba v prípade, ak sa silnejší koaliční partneri budú správať veľmi solidárne a zoberú jeho stranu do koalícií. Pretože je celkom možné, že najmä Smer po podpore I. Gašparoviča bude chcieť s Mečiarovým hnutím opäť „pocvičiť“ a ukázať mu v regionálnych voľbách, že už má len minimálnu voličskú podporu. Ak sa bude chcieť presadiť na jeho úkor, môže v tom byť úspešný. A výraznejší neúspech HZDS v regionálnych voľbách by mal byť pol roka pred parlamentnými jasným odkazom aj poslednej hŕstke Mečiarových verných, že nemajú nijakú politickú budúcnosť. Špekulácie o budúcom premiérovi Akokoľvek idylicky vyzerajú vzťahy vládnych politických strán, pred voľbami sa už aj oficiálne končí platnosť koaličnej zmluvy. Robert Fico sa nikdy netajil tým, že mu vyhovuje vláda, ktorú tvorí čo najmenej subjektov. A netreba byť politológom, aby bolo jasné, že Smer sa môže v budúcich voľbách posilniť práve na úkor svojich dnešných vládnych spojencov. Pritom pevnosť vlády v posledných mesiacoch pred voľbami bude závisieť najmä od pevnosti Smeru, ktorý bude mať zrejme najmenej dôvodov na nervozitu. Naopak, najnervóznejším subjektom koalície bude podľa všetkého HZDS. Súčasnú vládu asi nečaká ani v ďalších dvoch rokoch nič mimoriadne dramatické, ale rozhodne to nebude prechádzka ružovým sadom. Vládnutie jej bude zjednodušovať iba nemohúcnosť opozície, ktorá sa v tomto volebnom období už evidentne nespamätá a predovšetkým SDKÚ nebude schopná urobiť ani výraznejšie personálne zmeny, ktoré by boli nejakým impulzom. R. Fico sa nebude musieť sústrediť na skutočný boj s opozíciou, ale na zvládnutie napätí vo vlastnej vláde. Či ani nie tak vo vláde, ako vo vládnej koalícii. A keďže sa ukazuje, že má všetky predpoklady, aby aj tieto nástrahy úspešne prekonal, dá sa očakávať, že pred letom v roku 2010 budú médiá najviac špekulovať nie o tom, kto vyhrá voľby a s kým vytvorí vládu, ale či sa na jej čelo opäť postaví terajší šéf sociálnych demokratov. Spoľahnite sa, že Fico si bude ich neistotu vychutnávať do poslednej chvíle. Autor je spolupracovník Slova