Napriek tomu, že Švajčiarsko je už veľa rokov hostiteľskou krajinou Organizácie Spojených národov a niektorých jej agentúr, jej členom sa stalo až 10. septembra 2002. Doteraz členstvo v OSN striktne odmietalo, keďže v krajine prevládal názor, že to nie je v súlade s dlhoročnou tradíciou neutrality. Švajčiarska konfederácia mala v tejto univerzálnej organizácii doteraz iba status pozorovateľa.
Krajina dlhodobo patrí medzi najväčších prispievateľov tejto svetovej organizácie a od roku 1990 tiež dobrovoľne rešpektuje sankcie, ktoré OSN v rozličných prípadoch uvaľuje. O otázke členstva sa už konalo viacero referend. V roku 1986 Švajčiari odmietli členstvo pomerom tri ku jednej. Švajčiarsko je obkolesené už vyše päťdesiat rokov spriatelenými štátmi, a preto neexistencia jasne definovaného nepriateľa podnietila mnohých jeho obyvateľov položiť si otázku o opodstatnenosti svojho neoblomného odmietania pripojiť sa k svetovému spoločenstvu. V marci tohto roku podporilo vyše 54 percent švajčiarskych voličov vstup svojej krajiny do OSN, hoci klauzulu o nadpolovičnej podpore kantónov sa podarilo splniť len tesne (12 z 23 kantónov). V júli 2002 odovzdal švajčiarsky pozorovateľ pri OSN Jenö Stähelin formálnu žiadosť spolu s potrebnými dokumentmi generálnemu tajomníkovi Kofimu Annanovi.
Regionálne rozdiely
Pokiaľ ide o marcové referendum, rozhodnutie obyvateľov Švajčiarska, aj keď bolo len veľmi tesné, sa dá považovať za akýsi signál, že krajina sa stáva otvorenejšou, čo možno raz povedie aj k jej začleneniu do Európskej únie. Na druhej strane však ľudové hlasovanie opäť potvrdilo, aké hlboké rozdiely existujú medzi nemecky a francúzsky hovoriacimi kantónmi, ako aj akúsi pomyslenú priepasť medzi veľkomestami ako napríklad Zürich a zakladajúcimi kantónmi ako napríklad Schwyz.
Podpora vo francúzsky hovoriacich kantónoch na čele s mestom OSN Ženevou dosiahla takmer 67 percent, kým nepopulárnosť tejto otázky sa v nemecky hovoriacich kantónoch prejavila takmer 68-percentným zamietnutím. Väčšina Švajčiarov je, napriek úspešnému referendu, stále „ostražitá“ voči medzinárodným organizáciám. Je známe, že už viackrát odmietli v referende členstvo v Európskej únii. Minulý rok dokonca odstúpili od špeciálnych zmlúv s EÚ, na základe ktorých im boli poskytované niektoré ekonomické výhody ako riadnemu členovi. No toto švajčiarske sebavedomie a samoľúbosť utrpeli v poslednom čase niekoľko rán.
Tlaky na zmenu postoja
Prvá prišla minulý rok v podobe krachu spoločnosti Swissair, leteckého operátora, ktorého Švajčiari považovali za dokonalý dôkaz švajčiarskej efektivity a modernosti. Utrpela aj diplomacia, keď krátko po sebe odstúpili dvaja veľvyslanci pre škandály a podozrenia z prania špinavých peňazí. Ďalší problém predstavujú zákony upravujúce bankové tajomstvo. Tlak na Švajčiarov sa po 11. septembri ešte zvýšil, švajčiarske banky napriek tomu považujú bankové tajomstvo za morálny princíp, ktorý nemožno porušiť.
Decentralizovaný systém priamej demokracie v spojení so sklonom ku konsenzuálnemu rozhodovaniu nie je vôbec tým správnym podhubím pre silnú vládu. Túto skutočnosť pomerne dobre využíva Christoph Blocher, populistický politik, ktorý stojí v čele zürišského krídla Švajčiarskej ľudovej strany. Ostro vystupoval proti členstvu v OSN z dôvodu podkopávania suverenity štátu. Blocher ešte stále zastáva názor, že neutrálne Švajčiarsko bránené vlastnou armádou nepotrebuje nijakých partnerov, že si vystačí samo. Hoci vo všeobecnosti inklinuje k libertariánskym ideám, dáva niekedy svojim voličom xenofóbne impulzy a usiluje sa brániť členstvu svojej krajiny v medzinárodných organizáciách.
To, či sú Švajčiari v pokojnej alebo bojovej nálade, sa dozvieme 22. septembra, keď majú rozhodnúť o realokácii nateraz nepotrebných zlatých rezerv. Tie by sa mali rozdeliť trojakým spôsobom: do dôchodkového fondu, na pomoc kantónom a do tzv. humanitárneho fondu. Blocher je samozrejme proti. Navrhuje dať rezervy len do dôchodkového fondu. Ak zvíťazí, bude to znak, že to hospodárne, do seba pohrúžené a sebavedomé Švajčiarsko ešte chvíľu vydrží vo svojej starej podobe a ani členstvo v OSN tomu nezabráni.
