V rámci operácie proti terorizmu v Afganistane sa čoraz väčšia pozornosť sústreďuje na kontakty a činnosť teroristickej organizácie al-Káida na Kaukaze.
Al-Káida vytvorila unikátny precedens – stala sa prvou neštátnou organizáciou, ktorá sa nachádza v stave vojny fakticky s celým svetovým spoločenstvom. Usáma bin Ládin premenil terorizmus z pro-striedku vyjadrenia protestu a odporu na univerzálnu zbraň proti vply-vu Západu na islamský svet. Al-Káida fakticky ukázala, že aj jedna jediná organizácia dokáže viesť vyrovnaný alebo skoro vyrovnaný boj so spojenou vojenskou, politickou, finančnou a ideologickou silou vedúcich svetových štátov. Pritom je prvou teroristickou organizáciou, ktorá nikdy neprebrala zodpovednosť za uskutočnené teroristické útoky, zo-stávala radšej v tieni. Podriadila si množstvo predtým nezávislých teroristických skupín a zamerala sa na ideologickú a psychologickú prípravu svojich členov, ktorí smrť prestali považovať za stratu, stala sa pre nich privilégiom. Organizácia bin Ládina vytvorila aj dobre fungujúci systém verbovania a výcviku svojich členov. Podľa CIA vycvičili tréningové tábory v Afganistane za roky 1989 – 2001 od 25 000 do 100 000 regrútov. Ďalšie fungovali aj v Sudáne, na Kaukaze, Balkáne a v mnohých iných moslimských krajinách a regiónoch – pôsobili v nich Uzbeci, Kazachovia, Kirgizi, Turkméni, Tadžici, Azerbajdžanci, Dagestanci, Čečenci a iní. Hniezda al-Káidy boli identifikované už v 34 krajinách.
Pôsobenie v Sovietskom zväze
Al-Káida začala pôsobiť na území ZSSR koncom 80. rokov založením pobočky v Baku a začala podporovať azerbajdžanských mudžahedínov vo vojne proti pravoslávnemu Arménsku o kontrolu nad Náhorným Karabachom. Približne 1500 afganských veteránov pricestovalo do Azerbajdžanu v septembri 1993. Aj Čečenci spolupracovali s moslimami z iných kútov ZSSR. Čečenskí mudžahedíni na-kupovali rakety nielen pre seba, ale aj pre svojich kolegov v Azerbaj-džane a zohrali kľúčovú úlohu pri dobytí mesta Goradiz (juhovýchodne od Stepanakertu, hlavného mesta Náhorného Karabachu). V lete 1994 sa ich počet zvýšil na 2500. Po ťažkých stratách, utrpených v boji s Arménmi, bola táto „afganská brigáda“ rozpustená, napriek tomu však mnohí jej členovia bojovali v regionálnych konfliktoch už v roku 1994.
Keď bývalý generál-major sovietskych vzdušných síl Džochar Du-dajev začal kampaň za čečenskú samostatnosť, al-Káida už aktívne fungovala na území Ruskej federácie. Dudajev podporoval čečenskú pobočku organizácie Bratia – moslimovia. Po ukončení arménsko-azerbajdžanského konfliktu sa k nim pripojilo veľa afganských bojovníkov. Poľný veliteľ Šamiľ Basajev bol napríklad vyškolený v Afganistane a mal blízke vzťahy s al-Káidou.
Usáma bin Ládin mal blízke ideologické, technologické a finan-čné vzťahy s Chattábom, vojenským veliteľom mudžahedínov na Kaukaze. Na druhej strane, v špeciálnej armáde 055, ktorá bojovala v Afganistane proti Severnej aliancii bolo nezvyčajne veľa Čečencov. Pre boj proti ruským vojskám v Čečensku a v Dagestane mobilizoval Chattáb s finančnou pomocou al-Káidy bojovníkov z Ingušska, Ose-tínska, Gruzínska a Azerbajdžanu. Hovorí sa, že bin Ládin prispel sumou 25 miliónov dolárov, táto informácia však nebola potvrdená.
Treba dodať, že niekoľko stoviek Čečencov prešlo výcvikom v af-ganských táboroch al-Káidy. Organizácia Al-Ansar, ktorá je pod silným vplyvom al-Káidy, sa považuje za najkrutejšiu a najlepšie organizovanú skupinu mudžahedínov bojujúcu v Čečensku. Do boja vniesla i nový prvok – samovražedné útoky. Podľa zdrojov európskych spravodajských služieb al-Káida pomáhala Al-Ansare nakupovať zbrane, na tento účel sa využívali kontakty teroristov s ruskými, ukrajinskými a čečenskými kriminálnymi štruktúrami.
Stredná Ázia
Vlastniac základne v Afganistane, al-Káida nemala nijaké problémy s verbovaním stoviek regrútov z bývalej sovietskej Strednej Ázie. Odzrkadlilo sa to na prudkom zvýšení islamskej aktivity v regióne s cieľom vytvorenia islamských štátov.
V roku 1990 vznikla v meste Astrachaň Strana islamského znovuzrodenia. Založili ju tadžickí intelektuáli a jej úlohou bolo napomáhať rozšírenie šariátu. Tesne potom vznikli organizácie Tauba, Islam Laškarlali, Adolat a iné. Potom, ako sa vplyv Moskvy v Strednej Ázii znížil, začali tieto organizácie formovať svoje infraštruktúry, stavať mešity a zakladať náboženské študijné ústavy. V Strednej Ázii fungujú i početné medzinárodné islamské organizácie, z ktorých niektoré majú styky s al-Káidou.
Tachir Julladžev, bývalý sovietsky výsadkár, ktorý bojoval v Afga-nistane, a stúpenec vahábizmu Abdul Achád, prešiel výcvikom v Saud-skej Arábii, založili Islamský prúd Uzbekistanu (IPU). Oficiálne vystupovali proti korupcii a boli výrazne podporovaní al-Káidou. Stovky členov sa zúčastnili na vojne v Afganistane na strane Talibanu. Talibská vláda poskytla Julladževovi útočisko a odmietla ho vydať do rúk oficiálnych kruhov. IPU uskutočnil niekoľko krvavých „pocho-dov“ po územiach bývalých sovietskych stredoázijských republík a má na svedomí zločiny patriace do kategórie teroristických aktov. Napríklad v roku 1999 uskutočnili niekoľko výbuchov v Taškente a únosov civilných obyvateľov (medzi nimi aj občanov USA a Japonska), popravovali zajatých vládnych vojakov. Veľkú podporu majú medzi obyvateľmi Ferganskej doliny.
Al-Káida tiež podporovala islamskú tadžickú opozíciu vo vojne proti oficiálnej vláde. Známy poľný veliteľ Chattáb pôsobil istý čas aj v Tadžikistane, kde sa podieľal na útokoch proti ruským pohraničným vojskám. Po ukončení vojny v Tadžikistane prešiel do Čečenska, kde sa stal hlavným veliteľom všetkých cudzích mudžahedínov.
Súčasnosť v Pakistanskom údolí
Podľa zdrojov tajných služieb al-Káida dočasne „zmrazila“ svoje teroristické aktivity v Strednej Ázii a sústredila sa na ideologickú propagandu. Mnohí jej organizátori a ideológovia sa dokázali po začiatku antiteroristickej kampane v Afganistane premiestniť na územia Uzbekistanu, Tadžikistanu a Kirgizska, čo automaticky predpokladá zvýšenie napätia v týchto krajinách.
Aktivizuje sa činnosť organizácie v Pankisskom údolí, na čečenskom úseku rusko-gruzínskej hranice. Potvrdzuje to i vyhlásenie gru-zínskeho prezidenta Eduarda Ševarnadzeho, ktorý pripustil, že v Pan-kisskom údolí sa medzi čečenskými utečencami nachádzajú aj teroristi (z radov čečenských separatistov, aj tvz. „žoldnieri“ z iných krajín – príslušníci al-Káidy a iných organizácií). Aj USA uznali fakt, že v Pankisskom údolí sa nachádzajú príslušníci al-Káidy.
Riešenie problému je pre veľmi zložité rusko-gruzínske vzťahy neľahké. Tbilisi je zásadne proti použitiu ruskej vojenskej sily na svojom území. Samostatne však nie je schopné problém zvládnuť. Ruská strana obviňuje Gruzíncov z nadržiavania teroristom. Navyše, Tbilisi vraj vedelo o pripravujúcej sa akcii Čečencov, ktorí sa ne-dávno pokúsili o prienik cez hranicu do Čečenska práve z Pankis-ského údolia. Podľa vyhlásenia ministra obrany Ruskej federácie je Gruzínsko druhým najväčším „hniezdom“ terorizmu po Afganista-ne. Moskva však už ďalej nehodlá takéto správanie tolerovať. Pred-seda Rady federácie RF Mironov nedávno vyhlásil, že Rusko v prípade ďalšej nečinnosti gruzínskych orgánov požiada o mandát OSN na uskutočnenie vojenskej operácie v Pankisskom údolí. Podľa vyhlásenia OBSE vraj ruské vojenské letectvo už uskutočnilo niekoľko náletov na Pankisské údolie.
V každom prípade sa dá tento problém vyriešiť len rusko-gruzínskou spoluprácou. Bude to ďalšie potvrdenie faktu, že boj s medzinárodným terorizmom možno úspešne viesť len za aktívnej medzinárodnej spolupráce.
