Keď začal americký republikánsky senátor Coleman so Stálym podvýborom Senátu pre vyšetrovanie skúmať finančné pozadie programu „Ropa za potraviny“, určite nepredpokladal, že si vypočuje slová, ktoré odzneli 17. mája. V ten deň totiž stál pred podvýborom George Galloway, bývalý labourista a súčasný poslanec britského parlamentu za stranu RESPECT. Pred podvýbor prišiel ako svedok a súčasne obvinený – ocitol sa totiž medzi ľuďmi, o ktorých Coleman a spol. predtým vyhlásili, že dostávali od Saddáma Husajna ropu ako úplatok za „obranu irackých záujmov“. Opomiňme fakt, že mená západných politikov, ktorých mal Saddám takto „podplácať“, boli uverejnené bez toho, aby sa k tomu mohli obvinení vopred vyjadriť, prípadne sa brániť. Aj keď je to svojské poňatie spravodlivosti… Zarážajúcejším je však spôsob, akým sa snaží americký mocenský establišment brániť vlastné chyby a zakrývať nečestné dôvody obviňovaním iného. Pár faktov na začiatok Program „Ropa za potraviny“ Iraku umožňoval, aby aj počas sankcií, ktoré boli naň uvalené po prvej vojne v Perzskom zálive, predával časť svojej ropy a za získané prostriedky nakupoval potraviny a lieky. Vyšetrovanie, ktoré sa spustilo po obsadení krajiny „koalíciou ochotných“, bolo súčasťou širšej kampane na diskreditáciu OSN a najmä generálneho tajomníka Kofiho Annana, ktorý sa postavil proti invázii, a predovšetkým zakrytie skutočných prešľapov – hlavne zo strany Bushovej administratívy. Výsledkom vyšetrovania bolo niekoľko správ, ktoré nielenže označili celý program za skorumpovaný, ale z korupcie priamo obvinili aj vysokopostavené osoby v OSN či zahraničných politikov, ktorých si mal vraj Saddám ropou „kupovať“, aby presadzovali jeho záujmy. Neprekvapuje, že na zozname sa ocitlo niekoľko otvorených kritikov prezidenta Busha. Bojovný Škót Jedným z nich bol aj George Galloway. Politik zo Škótska, ktorý po vylúčení z Labouristickej strany (ako inak, pre kritiku premiéra Blaira voči Iraku) založil stranu RESPECT a v posledných voľbách zvíťazil v jednom z okrskov Londýna. Galloway patril medzi dlhoročných kritikov americkej (a britskej) politiky voči Iraku – kritizoval sankcie, pretože zabíjali hladom a liečiteľnými (no neliečenými) chorobami státisíce Iračanov, kritizoval americko-britské bombardovanie, pretože nech boli bomby akokoľvek „inteligentné“, dopadali aj na civilné obyvateľstvo, a kritizoval aj inváziu, pretože málo vyriešila, mnoho skomplikovala a bola postavená na kope lží o zbraniach hromadného ničenia. V predchádzajúcom období však Galloway nebol len kritikom a lídrom politickej kampane, no odštartoval aj konkrétne projekty, najmä na pomoc chorým irackým deťom. Ako už bolo povedané, správa podvýboru amerického Senátu ho, spolu s niektorými inými kritikmi, obvinila z toho, že za jeho postojmi a konaním treba hľadať „čierne zlato“ od bývalého irackého diktátora. Pravdepodobne proti očakávaniu žalobcov sa Galloway rozhodol prísť do Washingtonu a pred podvýborom podať vlastný názor na celú vec. Pochybné dôkazy Gallowayovu reč pred podvýborom Senátu zo 17. mája možno bez zbytočného preháňania nazvať rétorickou kanonádou. Britský poslanec využil všetok tréning z tvrdých slovných bojov britskej politiky. Nepredviedol však len veľmi dobré rétorické cvičenie, ale aj dosť faktov, ktoré pravdepodobne pôvodný Colemanov zámer postavili na hlavu. Pokiaľ ide o „dôkazy“, ktoré mali poukazovať na jeho spojenie so Saddámovým režimom, tie majú pochádzať z výpovedí bývalého irackého viceprezidenta, väzneného v neslávne známom Abu Ghraib. Pokiaľ ide o iracké dokumenty obsahujúce Gallowayovo meno, na ich základe ho z kontaktov so Saddámom už obvinil britský konzervatívny denník Daily Telegraph – a vzápätí prehral súdny spor o ochranu osobnosti, keď nemohol dokázať ich pravosť. Okrem toho sa doteraz neobjavili žiadne priame dôkazy o tom, že by Galloway peniaze od Saddáma skutočne dostal. Vyjadril sa aj k tvrdeniu správy, že „niekoľkokrát“ navštívil Husajna v Bagdade – stretol sa s ním dvakrát, presne toľko, ako americký minister obrany Donald Rumsfeld. No Galloway, na rozdiel od Rumsfelda, Saddámovi nedával zbrane a vojenské plány. Odmietol tiež, že by bol obhajcom bývalého irackého režimu, pretože proti jeho nedemokratickosti protestoval už vtedy, keď s ním britská i americká vláda pokojne obchodovali. Kto má čo vysvetľovať Gallowayov prejav nebol len obhajobou, ale aj obžalobou – americkú vládu označil zodpovednou za „skutočný škandál ropa za potraviny“ – za 14 mesiacov, čo americká armáda ovláda Irak, sa stratilo 8,8 miliardy dolárov irackého bohatstva, americká armáda dostala 800 miliónov dolárov, ktoré môže rozdať prakticky komukoľvek v Iraku, „rekonštrukcia“ krajiny sa riadi záujmami amerických korporácií, ako je Haliburton, a nie potrebami Iračanov. Že vinu treba hľadať niekde inde, nehovorí len Galloway. V správe, ktorú vydala demokratická menšina v spomenutom podvýbore Senátu, sa doslovne spomína, ako Bushova vláda vedela o nelegálnych predajoch ropy v rámci programu „Ropa za potraviny“, no nezabránila im. Nákup Saddámovej ropy z USA predstavoval 52 % všetkých transakcií a v niektorých prípadoch vláda priamo nezákonný predaj uľahčovala (ako keď nezasiahla proti spoločnosti Bayoil, realizujúcej nelegálnu platbu Saddámovmu režimu). Schválila aj ilegálne predaje ropy mimo programu OSN. Karty sa obrátili…
