V auguste tohto roku vyprší maďarskému prezidentovi Ferencovi Mádlovi mandát a v júni by mal maďarský parlament zvoliť jeho nástupcu. Či sa tak aj stane, nie je v tejto chvíli úplne jasné, a nedá sa vylúčiť ani možnosť ústavnej krízy. Maďarská ústava predpisuje na zvolenie hlavy štátu dvojtretinovú väčšinu hlasov poslancov. Autori ústavy v snahe vyhnúť sa možnosti nezvolenia hlavy štátu zakomponovali do základného zákona ustanovenie o trojkolovej voľbe. V prvých dvoch sa vyžaduje dvojtretinová väčšina. Ak sa ju nepodarí dosiahnuť, potom v treťom kole na zvolenie prezidenta stačia hlasy päťdesiatich percent zákonodarcov plus jedného. Strany vládnej koalície – Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov (SZSZ) – majú spolu potrebný počet poslancov na to, aby prezident mohol byť v treťom kole zvolený, nedokážu sa však dohodnúť na spoločnom kandidátovi. Politický význam prezidentských kompetencií Maďarsko je parlamentnou republikou, a tak sú mnohé právomoci prezidenta symbolické, jeho úloha je skôr ceremoniálna. Má však aj niektoré kompetencie, ktoré sú veľmi dôležité pre fungovanie ústavného systému a majú aj značný politický význam. Medzi ne patrí poverovanie predstaviteľa tej-ktorej politickej strany zostavením vlády. Doteraz maďarskí prezidenti poverovali touto úlohou vždy reprezentanta tej politickej strany, ktorá vyhrala parlamentné voľby. V prípade tesného volebného výsledku môže práve prezident rozhodnúť o tom, kto bude vládnuť, keďže tá strana, ktorú si vyberie, môže v záujme získania väčšiny v parlamente navrhnúť koaličnú spoluprácu niektorej z menších strán. Po rezignácii premiéra Medgyessyho napríklad vyvolala v radoch súčasnej vládnej koalície poplach možnosť, že by prezident Mádl poveril zostavením vlády predstaviteľa opozície. Určitú váhu má aj právomoc prezidenta vrátiť parlamentu zákony, prípadne požiadať ústavný súd ešte pred ich schválením zákonodarným zborom o stanovisko k ich súladu s ústavou. Má tiež právo vyhlásiť referendum, čo mu poskytuje priestor na aktívnu politiku. Závisí len od neho, či sa ho rozhodne využiť. Preto chcú politické strany obsadiť tento post svojím človekom. Premrhaná šanca na kompromis Socialisti na aprílovom nominačnom zjazde schválili za svoju oficiálnu kandidátku na post hlavy štátu predsedníčku parlamentu Katalin Sziliovú – aj napriek tomu, že liberáli už v roku 2003 vyjadrili svoj nesúhlas, aby bol prezidentom stranícky politik. V tom čase nešlo len o signál vtedajšiemu predsedovi MSZP Lászlóvi Kovácsovi o negatívnom postoji k jeho ambícii stať sa hlavou štátu, ale údajne aj o snahu zabrániť, aby sa prezidentská funkcia stala „odkladiskom“ socialistických politikov. Podľa predstáv liberálov by prezidentom mala byť uznávaná osobnosť, ktorá sa však priamo neangažuje v straníckej politike a dokáže stelesniť národnú jednotu. Pre slobodných demokratov sa otázka prezidenta stala principiálnou najmä po tom, čo sa stále zreteľnejšie prejavovala tendencia preberania liberálnej agendy socialistami, najmä v hospodárskych otázkach, čím ich vlastne začali postupne zbavovať politickej tváre. Je to mimoriadne nepríjemné pre politickú stranu, ktorá len s ťažkosťami dosahuje päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti do parlamentu. No socialisti žiadali, aby nový prezident mal sociálnodemokratickú orientáciu, keďže jeho predchodcovia reprezentovali liberálne (Á. Göncz) a konzervatívne (F. Mádl) hodnoty. K spoločnému kandidátovi sa nedospelo a zdá sa, že šancu na dosiahnutie kompromisu už obe strany premrhali. Socialisti označili voľby prezidenta za najdôležitejšiu udalosť roku 2005, no vedenie strany nedokázalo stanoviť jasný postup pri výbere kandidáta a celú vec nechávalo na samovývoj. A to aj v čase, keď sa v tlači začal objavovať nemalý počet mien ašpirantov. Naopak, slobodní demokrati zverejnili meno svojho kandidáta – bývalého riaditeľa verejnoprávneho rozhlasu a známeho spoločenského vedca Cs. Gombára. U svojich koaličných partnerov však neuspeli a podľa pozorovateľov len prehĺbili rozdielne prístupy v tejto otázke. Kandidátkou socialistov premiérova oponentka Nominácia socialistického prezidentského kandidáta sa uskutočnila v novej vnútrostraníckej klíme, ktorá sa prvýkrát prejavila na minuloročnom zjazde MSZP. Vtedy sa rozhodovalo o osobe nového premiéra a delegáti odmietli slepú poslušnosť vedeniu strany a dožadovali sa práva spolurozhodovať o závažných politických otázkach. Nepodporili kandidáta vedenia strany a rozhodli sa pre terajšieho predsedu vlády Ferenca Gyurcsánya. Schválením kandidatúry K. Sziliovej na post hlavy štátu sa situácia zopakovala. Zjazd rešpektoval širokú podporu predsedníčky parlamentu v základných a župných organizáciách strany a odmietol protikandidáta, bývalého predsedu Maďarskej akadémie vied a známeho historika F. Glatz, údajne akceptovateľného aj pre liberálov. Pre Sziliovú to bol úspešný návrat na pozície, ktoré stratila v októbri minulého roku, keď sa rozhodla neuchádzať o post vo vedení strany, hoci dovtedy bola prvou podpredsedníčkou. V čase stúpania hviezdy F. Gyurcsánya to bolo zákonité – Sziliová sa nikdy netajila svojimi výhradami voči nemu. V roku 2003, keď bol atakovaný opozičným FIDESZ-om pre svoje obchodné aktivity v 90. rokoch a téma sa diskutovala aj v MSZP, predsedníčka parlamentu vyhlásila, že strana by sa mala zbaviť nomenklatúry. Odmietla sa vyjadriť aj k tomu, či Gyurcsány spĺňa morálne kritériá kladené na člena MSZP. Členovia však Gyurcsánya vnímali ako záchrancu strany, a tak nemohla byť populárna. Na obľúbenosti v strane jej nepridal ani postoj v otázke referenda o dvojakom občianstve. Do ostrej konfrontácie medzi vládnou koalíciou a opozíciou, keď premiér nabádal voličov, aby hlasovali proti dvojakému občianstvu, prišla predsedníčka parlamentu s vyhlásením o hlasovaní podľa svedomia, čím spochybnila postoj vlastného straníckeho šéfa. Návrat Sziliovej je výsledkom niekoľkomesačného cieľavedomého získavania podpory straníckych organizácií. Nemalú úlohu zohralo aj odmietavé stanovisko slobodných demokratov k jej kandidatúre – v radoch socialistov bolo vnímané ako snaha menšieho koaličného partnera diktovať. Gyurcsány k jej kandidatúre nezaujal jednoznačné stanovisko a v zákulisí sa hovorilo, že by bol uprednostnil iného kandidáta. Okrem osobných konfliktov premiérova zdržanlivosť vyplýva údajne aj z pochybnosti o kvalitách predsedníčky parlamentu ako političky. Patrí k tým v MSZP, ktorí ju považujú za ovplyvniteľnú, rýchlo prepadajúcu panike. Neistá podpora liberálov Prieskum verejnej mienky uskutočnený agentúrou Szonda Ipsos v poslednej tretine apríla ukázal, že ak by sa v Maďarsku uskutočnili priame prezidentské voľby, ich víťazkou by sa stala K. Sziliová s 35 percentami voličských hlasov. Druhý najvyšší počet preferencií má súčasná hlava štátu. FIDESZ sa pokúsil získať pre znovukandidovanie prezidenta F. Mádla, ktorý však túto ponuku odmietol. Špekuluje sa, že najväčšia opozičná strana by mohla navrhnúť bývalého predsedu ústavného súdu L. Sólyoma, ktorý sa v prieskume umiestnil na treťom mieste. Nie je však vylúčené, že časť jej poslancov by vo veľmi pravdepodobnom treťom kole prezidentských volieb mohla podporiť súčasnú predsedníčku parlamentu. Nie je však vylúčené ani to, že opozícia nechá vládnu koalíciu dospieť k ústavnej kríze, ktorá by nastala po nezvolení prezidenta v parlamente. Maďarská ústava nepočíta s možnosťou nezvolenia prezidenta a jej ustanovenia o zastupovaní hlavy štátu by so všetkou pravdepodobnosťou musel interpretovať ústavný súd. Neobsadenosť prezidentského postu by mohla spôsobiť vážne vnútropolitické komplikácie, osobitne v prípade, ak by sa ho nepodarilo zvoliť ani do parlamentných volieb, ktoré sa budú konať na jar 2006. MSZP sa ešte nevzdala možnosti presvedčiť koaličných partnerov, aby Sziliovú podporili. Z dvadsiatich liberálnych poslancov jej zatiaľ indikovali podporu len traja a to určite nebude stačiť na dosiahnutie potrebného počtu hlasov. Nikto nedokáže povedať, aké by boli následky neúspešnej voľby na zachovanie koalície MSZP a SZDSZ a ďalší politický vývoj v Maďarsku. Slobodní demokrati musia počítať s tým, že v budúcich parlamentných voľbách získajú v jednomandátových volebných obvodoch poslanecké kreslo len vtedy, ak získajú aj podporu voličov MSZP. V prípade vyrovnaného pomeru síl medzi MSZP a FIDESZ to však platí aj naopak. Súčasný spor môže natoľko odcudziť obidva volebné tábory, že nebude vôľa k vzájomnej podpore. Tým sa otvoria dvere pre návrat FIDESZ-u k moci. Prieskumy verejnej mienky socialistov už dlhodobo nenadchýnajú – v preferenciách zaostávajú za opozičným rivalom o takmer 20 percent. Je zrejmé, že im na popularite nepridajú okrem ekonomických problémov ani spory s koaličným partnerom. Zdá sa, že maďarskí socialisti a liberáli sa v otázke budúceho prezidenta vmanévrovali do slepej uličky, za čo môžu zaplatiť vysokú cenu. Autor je publicista
