Pred niekoľkými mesiacmi nazval Franz Müntefering, predseda nemeckých sociálnych demokratov (SPD), súkromné investičné a kapitálové fondy „mračnami kobyliek, ktoré padnú na firmu, oberú ju o všetko a idú ďalej“. Müntefering vtedy povedal jedným nemeckým novinám, že „niektorí finanční investori nestrávia ani chvíľku premýšľaním o ľuďoch, ktorých pracovné miesta zničia“. Neskôr nemecká tlač publikovala interný dokument SPD, ktorý menoval niekoľko takýchto „kobyliek“ (vrátane Goldmana Sachsa a Kohlberg Kravis Roberts & Co.), ktorých stratégie maximalizácie krátkodobej ziskovosti boli terčom rozsiahlej verejnej kritiky. Niekoľko komentátorov označilo Münteferingove výroky ako (neúspešný) pokus SPD vyhrať voľby v kľúčovom štáte Severné Porýnie – Vestfálsko 22. mája 2005. Nech už boli za jeho slovami akékoľvek úzke stranícke záujmy, neznižuje to dôležitosť otázky, ktorú vzniesol a ktorá nemôže byť jednoducho zametená pod koberec. Zdrvujúca porážka SPD v spomínaných voľbách – v tomto nemeckom štáte prvá po 39 rokoch – bola odrazom rastúcej verejnej nespokojnosti s paradigmatickým posunom k anglosaskej čistej trhovej ekonomike. Len pred rokom povolila Schröderova vláda v rámci plánu finančnej liberalizácie iniciovaného koncom 90. rokov investičným fondom fungovať v rámci krajiny. Stala sa terčom tvrdej verejnej kritiky pre oslabovanie zavedeného nemeckého modelu sociálnej trhovej ekonomiky, ktorá čelí globálnemu konkurenčnému tlaku z Ázie i z nových členských krajín únie. Balíčky ekonomických reforiem Agenda 2010 a Hartz IV odštartované v roku 2003, zatiaľ nepriniesli požadované výsledky. Šance na vytváranie nových pracovných miest a zvyšovanie ekonomického rastu sú slabé. Už teraz existuje tlak na znižovanie miezd. Miera nezamestnanosti rastie, zatiaľ čo tohtoročný hospodársky rast sa očakáva len na úrovni 0,7 %, čo je najmenej v Európe. Keďže krajina sa smeruje k čisto trhovej anglosaskej ekonomike, dá sa očakávať, že nezamestnanosť a nízky ekonomický rast pretrvajú aj v najbližších rokoch. Deň „kobyliek“ Z technickej stránky sú kapitálové a investičné fondy dva rozdielne finančné nástroje, no v priebehu rokov sa ich rozdielne charakteristiky zmazali rýchlou finančnou liberalizáciou a procesom globalizácie. Dnes často pracujú v partnerstve, predovšetkým pri podnikovej reštrukturalizácii. Pod konkurenčným tlakom sa väčšina nemeckých spoločností sústreďuje na svoje kľúčové oblasti podnikania, a nie na rozširovanie. V posledných rokoch bol zaznamenaný prudký pokles korporátnych investícií. Takýto scenár ponúka investičným fondom mnoho možností reštrukturalizovať nemecké firmy. Odhaduje sa, že od konca 90. rokov takto získali už viac ako 5 000 nemeckých podnikov. Pri snahe o 20-percentnú ročnú výnosnosť sú ich investície väčšinou krátkodobé, od jedného do troch rokov. Po prebratí spoločnosti fondy zredukujú náklady v krátkom čase vyhodením časti pracovníkov a reštrukturalizáciou dlhu. Firma je potom predaná novému majiteľovi či inému fondu. Na druhej strane kapitálové fondy nemajú pod kontrolou len väčšie množstvo kapitálu (asi 800 z nich má globálne aktíva vo výške jedného bilióna dolárov), ale omnoho väčšiu časť svojho zisku majú zo špekulácií a arbitrážnych akcií. Od roku 2003 prešiel globálny sektor kapitálových fondov rýchlou transformáciou. Na rozdiel od minulosti už nie sú kapitálové fondy doménou miliardárov a extrémne bohatých jednotlivcov. Vzhľadom na nízke zisky na trhoch s akciami a cennými papiermi prešli ďalší investori ku kapitálovým fondom, nakoľko ich operácie sľubujú zisky až 40 %. Dokonca aj dlhodobí investori, ako penzijné fondy a poisťovateľské spoločnosti so sídlom v USA a Európe, začali investovať do kapitálových fondov investovať veľký kapitál. Problém s kapitálovými fondmi je potenciálne riziko pre celý finančný systém z dôvodu špekulatívnych obchodov a väčšieho množstva investovaných prostriedkov. Kapitálové fondy si naďalej požičiavajú veľké množstvo kapitálu z bánk a finančných inštitúcií pre posilnenie návratnosti. A to napriek kolapsu kapitálového fondu amerického pôvodu Long Term Capital Management (LTCM) v roku 1998, ktorý bol nakoniec zachraňovaný pod dohľadom Federálneho rezervného fondu. Zdá sa, že z epizódy LTMC sa regulačné úrady a finančný sektor nepoučili. Nakoľko sú hlavnými partnermi kapitálových fondov na mnohých trhoch často tie isté investičné banky a finančné inštitúcie, akékoľvek veľké straty kapitálových fondov môžu spustiť dominový efekt a ohroziť solventnosť investičných bánk a finančných inštitúcií. V Nemecku sa dostala úloha kapitálových fondov pod starostlivý dohľad po tom, ako britský Children‘s Investment Fund (TCI) priniesol zmenu manažmentu v nemeckej Deutsche Borse, firme pôsobiacej hlavne na frankfurtskej burze. Hoci vlastnil iba 8 % akcií Deutsche Borse, TCI bol zodpovedný napríklad za zablokovanie snahy Borse kúpiť London Stock Exchange. Globalizácia kontroly hmyzu? Neobvyklý nárast kapitálových fondov sa nedávno stal stredobodom silnej kritiky v mnohých častiach sveta. John Sunderland, prezident Konfederácie britského priemyslu, na nich nedávno zaútočil pre krátkodobé investičné stratégie a nedostatok transparentnosti a zodpovednosti. Britský finančný regulačný úrad Financial Service Authority (FSA) prijal voči kapitálovým fondom prvýkrát tvrdé stanovisko. Vzhľadom na to, že väčšina takýchto európskych fondov má sídlo v Británii a ich operácie tvoria asi 30 % obchodu na londýnskej burze, najväčšom trhu s akciami v Európe, je to významný faktor. V nedávno vydanom dokumente FSA varuje, že „niektoré kapitálové fondy testujú hranice akceptovateľných praktík, pokiaľ ide o manipuláciu s trhom a využívanie citlivých informácií“. FSA tiež ohlásil vytvorenie novej jednotky, ktorá sa bude špecificky venovať monitorovaniu a dohľadu nad obchodným správaním sa kapitálových fondov. Diskusia o ich regulácii sa opäť rozprúdila aj v Ázii. Napríklad v Južnej Kórei, kde súkromní investori zarobili miliardy dolárov prevzatím krachujúcich bánk v období bezprostredne po kríze a ich neskorším opätovným predaním na finančných trhoch. Mnohé z týchto transakcií boli vykonané bez toho, aby fondy zaplatili dane. V Kórei to viedlo k veľkému verejnému pobúreniu a regulačné úrady prisľúbili, že v budúcnosti proti podobným praktikám zakročia. V Indii kapitálové fondy úspešne zneužili legislatívnu dieru v trhoch s cennými papiermi a derivátmi a zarobili obrovské sumy. Regulačné orgány navrhujú špeciálne mechanizmy na obmedzenie ich aktivít. Dokonca aj v USA skúma regulačný úrad nové možnosti väčšej kontrolu kapitálových fondov. Vývoj v poslednom období vedie osoby a inštitúcie prijímajúce rozhodnutia, regulačné úrady i politikov v opätovnému premýšľaniu o nástrojoch vysporiadania sa s potenciálnou hrozbou, ktorú kapitálové fondy predstavujú pre finančný systém a reálnu ekonomiku. Finančné trhy, na ktorých tieto fondy operujú, nie sú dokonalé kvôli asymetrickým informáciám, stádovému správaniu sa a morálnym rizikám. Preto je teraz potrebná väčšia (nie menšia) regulácia a dohľad. Pre začiatok by sa od týchto fondov malo vyžadovať, aby zverejnili svoje veľké investičné pozície. Regulačné úrady by mali zintenzívniť dohľad a tak zabezpečiť, aby kapitálové fondy nepredstavovali riziko pre celý finančný systém. Odvtedy, čo tieto fondy pôsobia na globálnej úrovni, je nevyhnutné, aby národné regulačné úrady spolupracovali a koordinovali svoje snahy. Už sa podarilo zmeškať vynikajúcu príležitosť na koordináciu medzinárodných aktivít – na summite G8 v Gleneagles. Sústredením sa na kapitálové fondy sa môže debata o prestavbe medzinárodnej finančnej architektúry vrátiť do agendy globálneho rozhodovacieho procesu. Autor pôsobí v Asia-Europe Dialogue Project Článok bol uverejnený v internetovom magazíne Z-mag, www.zmag.org
