Ak ešte jestvuje v STV niečo ako dramaturgia, tak najvážnejším počinom tohto decimovaného útvaru pri príležitosti neokrúhleho výročia Slovenského národného povstania bol archívny objav z čias manipulatívneho prepierania mozgov rokov osemdesiatych – osemdielneho seriálu Povstalecká história. Cnosťou tohto historického, mravného a umeleckého paškvilu pre súčasný manažment zjavne bolo, že jeho odvysielaním bude možné až osem ráz nakresliť čiaročku do výkazov, konkrétne pod hlavičkou „pôvodná publicistika k politickým výročiam“ a dať to bez bázne zhltnúť Rade STV a kritikom. A zapchať dieru medzi jedným a druhým karaoke „publicistikou“, nech je na obrazovke pestro, pluralitne. Keby si bol predstaviteľ manažmentu pán Zahradník pozrel aspoň relácie vlastnej televízie k výročiu oslobodenia od fašizmu, nemohol by zaradenie Povstaleckej histórie brániť slovami, že „seriál má istú hodnotu“, lebo v čase, keď vznikol, „bola už uvoľnenejšia doba a nedošlo k takým hrubým skresleniam“. Autori seriálu – historik Viliam Plevza a publicista Jozef Bob – nijakú názorovú pestrosť vôbec nepredstierali. Nemali na to najmenší dôvod, lebo objednávateľ a súčasne mecenáš bol orgánom komunistickej strany a nemal na nijakú názorovú pluralitu ani pomyslenia. Vedúcu úlohu svojich názorov mali predsa deklarovanú a zabezpečenú v socialistickej ústave. Historici odlišných než jedinou stranou schválených poznatkov a svedkovia odlišných skúseností boli zlikvidovaní, v emigrácii, alebo prinajmenšom nemohli písať a publikovať. K výročiu oslobodenia od fašizmu v relácii STV O 5 minút 12 vysvetlil očitý svedok, účastník SNP generál Brunovský, ako sa falšovali dejiny a prečo nie je možné prijať báchorky o vedúcej úlohe komunistov v SNP: „My, čo sme boli v ZSSR, a videli sme tú biedu, hlad a diktatúru, sme toto nechceli na naše územie priniesť“ – hovoril v tejto relácii. Povstaleckí generáli – podľa Brunovského – oficiálne prijali Marshallov plán, a keď sa to dostalo až k Stalinovi, prišli k nám sovietski vojenskí poradcovia. Za ich prísne utajeného prispenia bola postupne zlikvidovaná celá povstalecká inteligencia. Uvádzať tento produkt so sedemriadkovým „vysvetlením“, že „dielo bolo v čase vzniku progresívne“ a vysvetľovať, že za posledných dvadsať rokov sa pohľad na SNP v mnohom zmenil, môže byť neznalosť, cynizmus, arogancia, alebo z každého rožka troška. Týždenník TV Oko uverejnil výrok ruského novinára Beliavského: „Ak moc stráca kontakt s kultúrou, odsudzuje sa na to, že bude vládnuť zlému národu a zlej krajine“. Keď sledujem ľahostajné mlčanie našich volených zástupcov k nekultúrnosti uvedenia Povstaleckej histórie na dnešnej obrazovke, uvažujem, či vládnuť nekultúrnym sa im vlastne nevidí pohodlnejšie.
